2009 
Po sobotňajšom víťazstve a kvalitnom výkone asi všetci domáci priaznivci verili, že sa nám sezónu podarí vrátiť späť do Košíc. Žiaľ, nestalo sa, náš nechcený a už takmer tradičný „oddychový čas“ sme si tentoraz vybrali už v priebehu prvej tretiny a dotiahnuť viacgólový náskok súpera bolo už, ako sa ukázalo, nad naše sily. Sezóna sa tak pre nás skončila, obsadili sme v konečnom poradí piate miesto.
1.FBC TRENČÍN – FaBK ATU KOŠICE 6:10 (2:6,0:1,4:3) – konečný stav série 1:3
Štvrťfinále play off, 4.zápas, 16.3.2025, Multifunkčná športová hala Horné Srnie, 130 divákov (vypredané)
Rozhodovali: Gavlas - Hála, bez vylúčených, pomer striel 31:35
Priebeh: 5. Mitucha (Robota) – 1:0, 10. Bulejčík (Hatala) – 2:1, 47. Robota (Machara) – 3:7, 51. Mitucha (Bulejčík) – 4:7, 51. Babík (Masár) – 5:7, 58. Mitucha (Bulejčík) – 6:8
Zostava: D.Ďurmek (12. Klobučník) – Habánek, A.Rendl, Machara 0+1, Robota 1+1, J.Ondrášik, Dohál, Amrich – T.Krajčovič, Babík 1+0, Sleziak, Mitucha 3+0, Hatala 0+1, Bulejčík 1+2, Peško, Kyselica, Masár 0+1, Mikolka. Tréneri: Jouni Olavi Juurela, Miroslav Sága, Juraj Lamačka
Aj v nedeľu sa to začalo rovnako ako v sobotu, do vedenia sme išli v 5. minúte. Žiaľ, tým sa však podobnosť oboch zápasov skončila. Keď v 10. minúte vyrovnal kanonier hostí Bezeg na 1:1, boli sme nadšení, že sme v priebehu niekoľkých sekúnd šli po Bulejčíkovom góle znova do vedenia. No potom prišiel pre nás šok a studená sprcha: to, o čom sme si ešte v sobotu mysleli, že sa stáva raz za päť rokov, sa zopakovalo hneď na druhý deň, tentokrát však v opačnom garde. Košičania nielenže skóre bleskurýchle vyrovnali, ale o 76 sekúnd už svietilo na ukazovateli skóre hrozivých 2:5! To, čo nás v sobotu postavilo na nohy, nás v nedeľu zrazilo do kolien. Hostia jednoducho čo vystrelili, to trafili do siete a keď v 19. minúte skóre ešte o gól prikrášlili, bolo jasné, že pokus o obrat bude už nesmierne zložitý a náročný.
Od začiatku 2. tretiny sme sa síce snažili získať aktivitu na našu stranu, loptička nás však už napriek veľkej snahe očividne neposlúchala. Hostia sa tak dostávali do viacerých šancí, no Klobučník, ktorý po piatom góle vystriedal Ďurmeka, nás držal nad vodou. Naopak, my sme sa do naozaj vyložených šancí dostávali zriedka a zopár našich vydarených striel zlikvidoval brankár hostí Horňák viac-menej bez problémov. Jediný gól v tejto časti hry tak zaznamenali opäť Košičania.
Aj v tretej tretine pokračovala naša snaha, nervozita nám však zväzovala ruky a nedarilo sa nám takmer nič. Až v 7. minúte vyšla Marošovi Robotovi excelentná delovka a znamenala jeho premiérový extraligový gól. Žiaľ, v konečnom účtovaní už veľa neznamenal. Neznamenal, ale mohol... Gól nás akoby pokropil živou vodou. Šance Mituchu a Masára zostali síce ešte nevyužité, v 11. minúte však využil zaváhanie v obrane hostí Mitucha a keď o 23 sekúnd znížil na 5:7 Babík, bolo ešte o drámu postarané. A do kolien nás dokonca nezrazil definitívne ani ôsmy gól hostí v 56. minúte po zbytočnej strate loptičky. Štyri minúty pred koncom siahli domáci tréneri k odvolaniu Klobučníka, v 58. minúte ešte Mitucha svojím tretím gólom v zápase vykresal iskierku nádeje, no ďalšie dva góly v zápase padli už do našej opustenej bránky. Tvrdý, ale férovo vedený zápas držala skúsená česká rozhodcovská dvojica pevne v rukách napriek tomu, že nemusela siahnuť k udeleniu ani jediného trestu.
Prehrali sme teda a sezóna sa pre nás definitívne skončila. Z tohto miesta sa treba v prvom rade poďakovať nášmu súperovi za kvalitné súboje a zagratulovať mu k postupu. Z objektívneho pohľadu bol zaslúžený, košický výkon bol počas série konzistentnejší, mali v zápasoch jednoducho menej hluchých miest ako naše družstvo. Každopádne, aj našim chlapcom treba touto cestou poďakovať. Jednak za to, že to v poslednom zápase „nezabalili“ ani za krajne nepriaznivého stavu a aj za to, že sme sa po nevydarenom začiatku sezóny dokázali vyšplhať v tabuľke podstatne vyššie. Z tohto pohľadu nás mrzí snáď jedine prehra na pôde posledného Prešova. Tie tri body nám v konečnom účtovaní chýbali a ktovie, možno by to celé dopadlo aj trochu inak. To sa však už samozrejme nikdy nedozvieme...
Piate miesto... Ako sezónu zhodnotiť ? Na to je asi ešte priskoro, niekoľko vecí, ktoré hrali v náš neprospech, je istých už teraz. Objektívne bolo našou nevýhodou, že sme boli nútení trénovať na ihrisku, ktoré nemalo povolené extraligové parametre. Zahájenie sezóny veľkým množstvom zápasov na ihriskách súperov. A samozrejme sme museli počítať aj s tým, že „mäkká zrážka“ dvoch florbalových kultúr, fínskej a tej našej, si nesadne hneď. Myslíme si, to sú asi tie hlavné príčiny nášho rozpačitého vstupu do súťaže. Pravda, objektívne treba konštatovať, že tých výpadkov a hluchých miest, počas ktorých sme viackrát prišli o vysoké vedenie, bolo ale jednoducho priveľa.
Každopádne, na akékoľvek dehonestovanie našich výkonov treba rýchlo zabudnúť. Úspech sme síce nedosiahli, ale hanbu sme si neurobili. Zopakovali sme umiestnenie z predchádzajúcej sezóny, ale v oveľa zložitejších podmienkach. Čierne myšlienky treba zahnať od seba čo najďalej, veľmi rýchlo si vysúkať rukávy a tešiť sa na to, že v našom vynovenom domovskom stánku to bude v nasledujúcej sezóne určite lepšie.
Jouni Olavi Juurela, tréner: „Pocit prázdnoty po skončení zápasu. V prvej tretine sme začali dobre, ale potom prišiel výpadok a ATU skórovalo z každej šance. Verili sme, že sa do zápasu dokážeme vrátiť. V tretej tretine sme zjednodušili našu hru a naštartovali naháňačku. Bohužiaľ, gólový rozdiel už bol na dostihnutie príliš veľký. V takýchto chvíľach si musím vziať so sebou všetky pozitíva do budúcnosti. Tím a hráči sa neprestali snažiť a hrali najrýchlejší a najjednoduchší florbal sezóny v čase, keď prehrávali o päť gólov. Máme veľa motivovaných mladých hráčov, z ktorých nám môžu vyrásť do budúcnosti opory mužského tímu. Vzali na seba už počas tejto sezóny veľké úlohy, čo je pre budúcnosť klubu dobré."
