2009 
Pre našich čitateľov prinášame rozhovor športového redaktora Martina Jurča so športovým riaditeľom nášho klubu Ivanom Piovarčim, ktorý bol uverejnený v regionálnych novinách týždenník MY Trenčianske noviny vo vianočnom vydaní dňa 17.12.2024, číslo vydania 198.
V uplynulom kalendárnom roku ste zaznamenali určitý ústup z pozícií. Nepodarilo sa Vám obhájiť majstrovský titul a ani teraz sa nepohybujete na čelných miestach tabuľky. Ako to hodnotíte?
Áno, tento rok bol jednoznačne iný. Dôvodov je viac, ale v prvom rade ide o prirodzenú sínusoidu, ktorá je pochopiteľná ešte viac v amatérskom športe ako v profesionálnom. Na nákup hotových hráčov sa vsádzať nedá, ani by to nebolo vhodné a diamanty ako Kvasnica alebo Virga sa nerodia každý rok. Takže, aby som to trochu odľahčil, vyhrávať stále môže asi len dychovka.
Vravíte, že tých dôvodov bolo viac. Môžete nám ich priblížiť?
Odchod kľúčových hráčov je tým najdôležitejším. Veď len s odchodmi štvorice Kvasnica, Kubovič, Galajda, Repka od nás odišlo viac ako dvesto kanadských bodov. Tým druhým bola skutočnosť, že sme väčšinu sezóny vyťažovali málo hráčov a na jej vrchol sme nemali kvalitatívne pripravený dostatočne široký káder. A tým tretím bola po čase nie najlepšia kabína, kde sa nám začali zrážať silné egá niektorých hráčov. Bez jednoliatej kabíny sa vyhrávať nedá. Za posledné dva dôvody je zodpovedný za každých okolností vždy tréner a preto sme sa rozhodli s pánom Holovkom nepredĺžiť zmluvu. Urobil však u nás za tých päť sezón obrovské množstvo kvalitnej roboty.
Angažovali ste fínskeho trénera Juurelu, na výsledkoch sa to však zatiaľ neprejavilo, v určitej fáze ste boli dokonca na 11.mieste. Priznajte, netriasla sa jeho stolička?
Nie, netriasla, i keď sme čakali lepší vstup do sezóny. Základom dobrej funkcionárskej práce by mala byť vždy trpezlivosť. Bolo by od nás naivné myslieť si, že s jeho príchodom pôjde všetko ľahko. Mužstvo bolo mladé a s trénerom si musí „sadnúť“. Udržali sme obrancov Vrábeľa, Nora Ondrášika, brankárov Ďurmeka s Klobučníkom. Niektoré zápasy sme vyložene zbabrali, mali sme získať jednoznačne viac bodov. Aj tieto zaváhania však sčasti vyplynuli z nedoladeného vzťahu fínskej a slovenskej mentality. K tomu náročnejšie tréningy a zvykanie si na iný herný systém, to všetko chce čas. Aj preto sme privítali návrat skúsených hráčov Mituchu a Macharu. A či chceme alebo nie, pod výsledky sa podpísala aj rekonštrukcia haly. Doma sme odohrali za celú doterajšiu sezónu len tri zápasy a potom sme sa už stali „bezdomovcami“. Ale vyhovárať sa na to nechceme a tešíme sa, že sa hala vynovuje. Mestu sme za to vďační. Je nám absolútne jasné, že keby sa k nej nepristúpilo teraz, neuskutočnila by sa asi už nikdy. Tešíme sa na náš vynovený stánok už teraz.
Svoje zápasy teraz hrávate v Multifunkčnej športovej hale v Hornom Srní. To sa v Trenčíne nenašla žiadna hala, v ktorej by 7-násobného Majstra SR prichýlili?
V prvom rade chcem povedať, že halu na Ostrove sme neskúšali, ani Sparta by v prípade rekonštrukcie štadióna nechcela hrať na Slávii. Do úvahy by to prichádzalo asi len na play off kvôli diváckej kapacite. Spoliehali sme sa najmä na halu Strednej športovej školy, ktorá má vyhovujúci povrch a parametre pre florbal, ale prinieslo by nám to tak veľa komplikácií, že sme sa nakoniec rozhodli odísť inam.
Aké komplikácie máte na mysli?
Ani sa mi veľmi nechce o tom hovoriť. V prvom rade musím ale povedať, že predstavitelia župy ako zriaďovateľa školy mali úprimný záujem nám pomôcť. Po ich dohode so školou nám ponúkla Stredná športová škola v Trenčíne šesť termínov na časť sezóny, z toho na mužskú extraligu len jeden. Pani riaditeľke toto riešenie však od začiatku nebolo po vôli. Najprv nás odmietla s odôvodnením, že florbal zničí gerflorový povrch. Keď sme predložili predstaviteľom TSK stanoviská slovenského, českého zväzu a aj medzinárodnej florbalovej federácie i certifikát priamo od výrobcu, že je to povrch vhodný i pre florbal, vytiahla na nás na spoločnom jednaní presne desať dôvodov, prečo sa v ich hale hrať nedá. Od slabého osvetlenia až po nadčasy vrátnika, navyše s ďalšou zavádzajúcou informáciou, že si voskujeme hokejky a poškodíme tým plochu. Znelo to asi dosť presvedčivo. Bol som z tohto stretnutia veľmi sklamaný, to známe „v núdzi poznáš priateľa“ sa prejavilo typicky po slovensky. Našťastie, v Hornom Srní sme sa v osobe pána starostu Juraja Húserku stretli s úplne odlišným prístupom a i keď je tamojšia hala veľmi vyťažená, zdá sa, že drvivú väčšinu zápasov odohráme práve tam.
Komplikácií teda viac ako dosť. Aké ciele si za týchto okolností pred seba staviate?
Ako som už povedal, tieto komplikácie nesmú byť výhovorkou. Na druhej strane ale vytvárať na mužstvo umelý tlak formou nejakých konkrétnych umiestnení alebo ultimát za súčasnej situácie nemienime. Cieľom musí byť zakaždým vyhrať nasledujúci zápas. Nie vždy sa to podarí, ale pri dobrej kabíne a poctivom prístupe k tréningom by sme mali ísť v tabuľke vyššie. Je pravdou, že sme si štart do jubilejnej klubovej sezóny a mojej poslednej vo funkcii športového riaditeľa predstavovali inak, ale keď všetci zatneme zuby a budeme ťahať za jeden povraz, môže sa to napokon skončiť solídne. Čo nás nezabije, to nás posilní.
Chystáte sa v klube skončiť?
V riadiacej funkcii určite a definitívne. Toto moje rozhodnutie som oznámil už pred zahájením sezóny. Od klubu sa však úplne odstrihnúť nemienim, je to moja srdcová záležitosť. Viem si predstaviť pozíciu konzultanta, o tom ešte budeme s prezidentom hovoriť. Ale rozhodovať o zásadných veciach už nechcem, mám svoj vek a trochu „strácam paru“. Funkcionárska práca je náročná a ja ju robím takmer nepretržite od roku 1979. Zároveň by som si ale predsa len ešte chcel užiť prostredie vynovenej haly.
Mládežnícke výbery patria k slovenskej špičke. Ako by ste zhodnotili rok v ich podaní?
Bronzové medaily získali juniori v extralige. Dorastenci šieste miesto na majstrovstvách Slovenska. Mladší žiaci sa stali vicemajstrom. Obe prípravky hrali Turnaje mládeže. Staršia prípravka nedávno vyhrala turnaj v Hodoníne. Zlaté medaily nás v poslednom čase trochu obchádzajú, aj keď o našom klube je dlhodobo známe, že naše priority čo sa týka mládeže sú trochu iné. Preto nás teší, že sa nám do budúcnosti ukazuje viacero výrazných talentov. Menovať ich nebudem, mohla by sa im z toho zatočiť hlava. Naším cieľom je postúpiť v mládežníckych kategóriách na Majstrovstvá SR, čo nám prinesie vždy päť zápasov proti kvalitným súperom navyše. A, samozrejme, zúčastňovať sa aj naďalej viacerých turnajov v Česku, každá konfrontácia s „veľkým bratom“ je pre nás prospešná. Veľmi nás potešil tohoročný nábor nových hráčov, z ktorého pokračuje v najnižších vekových kategóriách viac ako tridsať nových adeptov. Klub stojí na pevných nohách, hráčska základňa je skvelá a funguje vďaka fundovaným trénerom, ale aj vďaka množstvu zanietených rodičov, ktorým sa chcem touto cestou za nezištnú pomoc úprimne poďakovať. Na záver mi dovoľte zaželať všetkým členom klubu, rodičom i všetkým našim priaznivcom všetko najlepšie a pevné zdravie do nového roku. A s fanúšikmi, ktorí nebudú mať možnosť povzbudiť nás v Hornom Srní, kde je divácka kapacita obmedzená, sa tešíme na stretnutie vo vynovenej Mestskej športovej hale. Ktovie, možno ešte koncom tejto sezóny.
Dve otázky sme položili aj prezidentovi klubu Miroslavovi Ságovi:
Čím by ste argumentovali rodičom, aby svoje deti dali práve na tento šport?
Florbal je dynamický, finančne nenáročný a atraktívny šport, ktorý rýchlo napreduje. Na poslednom nábore sme mali až 42 záujemcov, čo je náš rekord. Počas sezóny nám prišlo ďalších 5 adeptov. Sme tradičný klub otvorený pre všetkých! Cez víkend skončili Majstrovstvá sveta vo florbale mužov vo Švédsku, kde sme mali z nášho klubu Šimona Hatalu, ktorý je kapitánom seniorského mužstva a hlavným trénerom mladších žiakov. Slovensko reprezentovali aj naši odchovanci Tomáš Kvasnica a Samuel Virga, obaja aktuálne hrajú za Bohemians Praha. Takže, dokážeme vychovať aj špičkových hráčov. Aj keď florbal je amatérsky šport, my sa ho snažíme robiť profesionálne. Rodičom a novým hráčom ponúkame kvalitné podmienky na tréning a zápasy, nadštandardnú vzájomnú komunikáciu, materiálne zabezpečenie i kvalitných trénerov. Vedieme deti k budovaniu vzájomného rešpektu, úcte, dodržiavaniu pravidiel, disciplíne, správaniu sa v kolektíve, zvládať víťazstvá aj porážky, k zdravému životnému štýlu, bojujeme proti kriminalite, drogám a šikane. Máme podporu od mesta Trenčín a Trenčianskeho samosprávneho kraja. Spájame florbal so školou. Angažovaním fínskeho trénera, skvalitňujeme náš tréningový proces v klube a hráči sa zdokonaľujú v angličtine, keďže s nimi tréner komunikuje iba v angličtine. Organizujeme viacero klubových akcií ako „Letný kemp“, „Prvú brankársku florbalovú školu“, „Klubové Vianoce“, „Family Day“, „Trenčín floorball games“ (medzinárodný florbalový turnaj pre mužov a aj mládežnícke kategórie), „Ranné tréningy“ počas školského roku, anketu „Hráč mesiaca“, stredoškolský turnaj TSK FLORBALKI SK CUP. Viac na www.1fbctrencin.sk
Aké sú klubové plány a ambície pre nasledujúce obdobie?
Keďže 17. 6. 2025 oslávime 20. výročie založenia klubu, radi by sme v našej ďalšej 21. sezóne zorganizovali spoločné stretnutie s hráčmi, ktorí v našom klube pôsobili a pôsobia od jeho vzniku spolu s fanúšikmi, partnermi a rodičmi našich bývalých a súčasných hráčov. Plánujeme pri tejto príležitosti zorganizovať Galavečer. Radi by sme prilákali viac fanúšikov do zmodernizovanej haly, chceme zastabilizovať seniorský káder, získať nových hráčov a sponzorov, podporovateľov klubu, ešte viac skvalitniť a rozšíriť trénerskú základňu. Rozvíjať spoluprácu s top fínskym klubom, aktuálnym majstrom Fínska, Esports Oilers.
pozn. článok uverejnený v týždenníku MY Trenčianske noviny dňa 17.12.2024, číslo vydania 198
