2009 
Po štvrtkovom večernom stretnutí trénera Jana Holovku s vedením klubu a vyhodnotení uplynulej sezóny sa spolupráca oboch strán po obojstrannej dohode napokon skončila. Nebola to spolupráca krátka, trvala celých päť sezón, počas ktorých získalo družstvo mužov pod jeho vedením tri majstrovské tituly a je možné až pravdepodobné, že o ďalší nás obrala v nedohratej sezóne pandémia COVID-19, kedy sme mali zostavený veľmi kvalitný tím a viedli sme tabuľku bez straty bodu. A aj keď tá posledná sa neskončila víťazným happy endom, je koniec úspešného trénera pre viacerých priaznivcov možno prekvapením. Natíska sa preto otázka, prečo ?
Ivan PIOVARČI, športový riaditeľ klubu: „Hneď v úvode treba konštatovať, že dohoda nevznikla na základe výsledku poslednej sezóny, aj keď aj ona v podtóne oboch strán určite rezonovala. Vo vedení sme však realisti a boli sme si plne vedomí, že kvalita a šírka hráčskeho kádra nebola taká ako rok predtým. Je jasné, že nie každý rok vychováte v klube nového Kvasnicu, Virgu či Hatalu a tak sínusoida výsledkov je pochopiteľná. Tréner Holovka priniesol pred piatimi rokmi do nášho klubu zdravý vietor, získal s ním tri tituly a vykonal veľké množstvo kvalitnej práce. Napriek tomu, päť sezón je veľmi dlhá doba a už pred začatím uplynulej sezóny sme zachytili určité signály, že ten vietor už nie vždy vie ohýbať hráčov na tú správnu stranu. Ja osobne sa domnievam, že v takýchto prípadoch je vždy pre obe strany prospešnejšie problémy nehromadiť. Áno, iniciatíva na zmenu vyšla z našej strany, ale sme radi, že tréner mal na vec takmer úplne rovnaký názor. Chcel by som sa mu touto cestou poďakovať za úspešnú stopu, ktorú v našom klube nezmazateľne zanechal a zaželal mu veľa úspechov na jeho novom pôsobisku. My máme teraz chvíľu času na zabezpečenie kvalitnej náhrady, čo nebude určite jednoduché. Nemohli sme však riešiť nič vopred, pretože sme nevedeli, k akým záverom na spoločnom stretnutí dokráčame.“
Jan HOLOVKA, tréner: „Na stretnutie som prichádzal so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane som cítil, že by som mal chuť ešte pokračovať, ale zároveň som si uvedomoval, že v poslednej sezóne ma zvládať silné „egá“ niektorých hráčov už až tak veľmi nebavilo. Sezónu sme si rozobrali v pokojnej a vecnej rovine a dohodli sme sa na spoločnom riešení. Isté je, že na pôsobenie v Trenčíne budem aj po rokoch rád spomínať, veď zisk troch titulov v rade nie je pre žiadneho trénera každodenná záležitosť. Klubu želám, aby sa po pravdepodobnej generačnej obmene vrátil tam, kam svojím zázemím patrí, teda na špicu tabuľky.“
