2009 
Základná časť najvyššej juniorskej súťaže je definitívne za nami. Ako ju hodnotíte ?
Z celkového pohľadu určite pozitívne. Veď ešte pred záverečným kolom sme boli v hre aj o prvé miesto a to sme naozaj nečakali. Nakoniec sme skončili tretí, aj to nám však dáva šance zabojovať o medaily. Boli samozrejme aj chybičky krásy. V úvode súťaže nám uleteli body zo zápasov v Záhorskej Bystrici a v Žiline, kde sme vysoko viedli a predsa sme prišli zbabranými závermi o tri body, ktoré nám v závere chýbali. Ale najviac som bol nahnevaný počas poslednej tretiny domáceho zápasu s Michalovcami. Prehrať s takýmto súperom záverečnú časť 0:5 a triasť sa o body, tak tomu sa hovorí hanba. V týchto momentoch zlyhali úplne všetci a nechali v tom doslova „vykúpať“ brankára Šlosára, pre ktorého to boli prvé minúty v našom drese. To boli momenty, keď mi stúpol adrenalín ako málokedy.
Dá sa ale povedať, že prvý cieľ sezóny ste splnili ?
V mládežníckych kategóriách si nedávame ciele na konkrétne umiestnenie. Cieľom je vždy vyhrať najbližší zápas a ak sa to darí častejšie, vyjde z toho aj dobrý konečný výsledok. Naším hlavným motívom je vždy pripraviť hráčov na štart vo vyššej vekovej kategórii, čo sa nám v tomto prípade, myslím, podarilo. Veď Repka, Galajda, Bulejčík, Rendl či Cifranič boli stabilnými členmi extraligového „Áčka“ a príležitosť v ňom dostali aj ďalší, Pavlíček, Šálek či brankár Polák. Všetci sú prísľubom do budúcnosti.
Najvyšším cieľom pre každého hráča by mala byť reprezentácia. Napriek dobrým výsledkom tímu však v nej stabilne figuruje jediný hráč – Jakub Repka. Čomu to pripisujete ?
Pre mňa osobne je to prekvapujúce. Komunikácia vedenia juniorskej reprezentácie s klubmi je podľa mňa nedostatočná. Viacerí s hore uvedených hráčov by si miesto v reprezentácii zaslúžili. Mrzí ma napríklad, že ani na jediný zraz nebol pozvaný brankár Polák, naša stabilná jednotka. A na dôvažok ešte perlička: náš jediný reprezentant Repka sa vrátil s poslednej akcie zranený. Aj každý laik podľa mňa vie, že „koňar“ sa lieči okamžitým ľadovaním, no fyzioterapeut zvolil pri jeho „liečení“ metódu, ktorá natiahne jeho návrat na ihrisko možno o tri týždne. Nuž, ďakujeme pekne.“
Keby ste mali hodnotiť jednotlivých hráčov, chceli by ste niekoho vyzdvihnúť ?
Do individuálnych hodnotení sa veľmi púšťať nebudem. Jednak je florbal v prvom rade kolektívny šport a jednak individuálne hodnotenie je najmä v kompetencii trénera. Určite chcem však vyzdvihnúť výkony brankára Poláka, ktorý odchytal prakticky kompletnú minutáž bez výraznejších výkyvov. Škoda, že sa naňho páni z reprezentácie ani nepozreli. „Áčkari“ väčšinou odviedli čo mali, som rád, že veľkú porciu zápasov väčšinou zvládli a do juniorky sa vždy tešili. Až na ten záver s Michalovcami... V družstve nastupovalo veľa dorastencov, väčšina z nich svoje úlohy zvládala a táto sezóna je pre nich skvelou školou pre zlepšovanie sa v tej ďalšej. Treba len ostať nohami na zemi a nepoľaviť.
Hráčsky káder však bol pomerne úzky. Čím to bolo ?
Jednak je to prirodzené, v žiadnom klube nemáte všetky ročníky rovnako silné a keď chcete postaviť základ tímu na vlastných odchovancoch, môže takáto situácia nastať. Ale samozrejme nám nepomohli ani odchody na druhú stranu Váhu, veď keď takmer hotoví hráči ako Bielik, Líška, Vácval, Kútik či Královič odídu naraz ku konkurencii, musí Vám to niekde chýbať. Prinútilo nás to preto spojiť tréningový proces juniorov s mužmi. Na jednej strane to síce mohlo byť pre mladých chlapcov prospešné, na strane druhej to však znemožňovalo nácvik špeciálnych situácií, presilových hier či oslabení. To nám potom v niektorých zápasoch chýbalo.
Prečo toľko odchodov ? V čom je chyba ?
My to vieme dosť presne pomenovať, ale ventilovať to príliš nechceme. Nemienim z toho ani viniť konkurenčný klub, skôr vidím koreň veci vo veľmi malej lojalite niektorých rodičov voči materskému klubu. Ktovie, možno som staromódny, no ak by moje dieťa klub od malička „vypiplal“ na hotového hráča, nikdy by som mu nepodpísal prestupový lístok ku konkurencii či už za „potítko“, zahraničný zájazd alebo nomináciu do reprezentácie. Verím, že takýchto rodičov bude v našom klube čoraz menej a všetci pochopia filozofiu nášho klubu pripravovať si hráčov pre mužskú extraligu. Ak si niektorí z rodičov tieto riadky prečítajú, verím, že sa nad nimi zamyslia. U nás je na prvom mieste výchova, škola, výkonnostný rast. Kto to nepochopí alebo sa s tým nestotožní, asi odíde. Nevadí, klub bude vždy dôležitejší ako ten najlepší jednotlivec.
Pred nami je play off, vybrali ste si Žilinu. Ako vidíte naše možnosti ?
Pri postupe z tretieho miesta výber už veľmi široký nebol. Z možností bola Žilina jednoznačný výber, napriek tomu, že sme tam v základnej časti prehrali. Na východe sa nám hrá predsa len o niečo ťažšie... Vieme, kde bola v Žiline chyba a nebude sa opakovať. Samozrejme, túžime postúpiť, ale to predpokladá ostať na nastúpenej ceste a myslieť vždy len na najbližší zápas. Či sa ten vydarí alebo nevydarí, rýchlo sa treba naladiť na ten ďalší. Verím, že to chlapci zvládnu. Akákoľvek medaila nás poteší, ale vzdušné zámky si nestaviame. Čo sa má stať, stane sa, len tomu musíme byť všetci maximálne nápomocní.
