2009 
Počas prebiehajúcej sezóny doplnil káder úradujúceho majstra aj bývalý hráč 1.FBC Trenčín Lukáš Mandinec. Skúsený 31-ročný center prišiel v závere októbra 2022 vystužiť ofenzívne rady v družstve trénera Jana Holovku. Extraligový florbal si vyskúšal okrem nášho tímu aj v konkurenčnom FBK AS Trenčín. Pred prestupom do nášho mužstva obliekal dres druholigového Dragons Hlohovec.
Aktuálne ťa na palubovke nevídame. Prezradíš nám, čo je s tebou, a kedy môžeme očakávať tvoj návrat?
„Ahojte, áno samozrejme prezradím. Nie je tajomstvom, že sa mi podarilo natrhnúť si stehenný sval. Nakoľko je to zranenie, s ktorým sa nedá hrať vôbec, ani cez bolesť, tak už mesiac pracujeme s našou fyzioterapeutkou Jankou, aby sme to čím skôr dali dokopy. Pred asi týždňom som absolvoval jeden tréning ale odchádzal som s bolesťami, ktoré naznačili, že to ešte chvíľu potrvá. Teraz pracujeme na spevnení nohy vo fitku a podľa predpokladov by som s chalanmi začal trénovať od budúceho týždňa. Verím, že na derby by som mohol byť súčasťou kádra na lavičke. Potom bude len na trénerovi, či sa dostanem aj na palubovku.“
Naposledy si pôsobil v nižšej súťaži, k lídrovi extraligy si sa pripojil počas rozbehnutej sezóny. Zvládaš držať tempo s mladšími hráčmi?
„Dva roky som, dá sa povedať, pauzoval. Snažil som sa byť čo najviac nápomocný pri rodine, keďže máme malú dcérku. Následkom bol výpadok z tréningového procesu a len občasné hranie nižšej ligy. Samozrejme, keď vám spoluhráč z útoku povie, že má 17 rokov (pozdravujem Bula), tak sa zamyslíte, či už pre Vás nie je neskoro (smiech). Samozrejme žartujem, práve opačne. Je to pre mňa motivujúce. Som v spolupráci aj s Buď lepší, ktorý má nakopli aj na individuálne tréningy. Keby nebolo zranenia, ktoré mi teraz urobilo trošku sek, tak by som sa cítil veľmi dobre. Samozrejme, že už nepočítam s úlohou rýchleho útočníka, ale skôr pomáham s inými vecami ako je „špinavá“ práca. Tiež sa občas ukazuje aj na tréningu, že vek je iba číslo. Narážam na mladých, ktorí prehrávajú na zápasy (smiech).“
Zažil si pôsobenie v oboch trenčianskych družstvách. Ako vnímaš rivalitu medzi týmito celkami?
„Rivalita je dosť veľká, ale má to svoje čaro. Samozrejme ja mám ten pohľad možno trochu iný ako ostatní, nakoľko mám veľmi dobrých kamarátov v oboch celkoch. Možno, keď som bol mladší to bolo pre mňa viac vyhrotené a tak to pri mladých vnímam aj teraz. Za mňa môžem povedať, že to teraz skôr beriem ako reklamu na florbal. Obrovská kulisa pred ktorou by chcel hrať asi každý na Slovensku. Dá sa povedať, že asi žiadne mesto aktuálne nemá dva tak kvalitné kluby. Tak či onak, ja sa musím poďakovať obom klubom za šancu hrať a prejavenú dôveru.“
Spomínal si, že máš doma malú dcérku. Zvládaš kombinovať rodinné, pracovné a florbalové povinnosti?
„Každý kto hrá alebo hral neprofesionálny šport by Vám vedel povedať svoje. Nie je to jednoduché, sú aj dni, kedy vidím dcéru až večer, keď už spí. Samozrejme sme to doma dlho zvažovali a preto bol môj štart sezóny oneskorený. Myslím si, že aj cez to ako je to občas ťažké, sa môžem svojej rodine poďakovať, že to zvládame a za ich podporu. Berieme to ako príklad pre našu dcéru a snažíme sa ju viesť ku športu. Keď vidím ako sa už teraz preháňa po byte s florbalkou, tak môžem byť iba hrdý. “
„Manďovi“ ďakujeme za rozhovor a prajeme mu čo najrýchlejší návrat na palubovky.
