2009 
Prinášame vám rozhovor so športovým riaditeľom Športového klubu 1.FBC Trenčín, Ivanom Piovarčim, ktorý v rozhovore s redaktorom týždenníka MY Martinom Jurčom odpovedal na otázky týkajúce sa nášho klubu. Týždenník MY ho uverejnil vo svojom Vianočnom čísle zo dňa 20. decembra, ktoré je aktuálne v predaji. Športový klub 1. FBC Trenčín, líder extraligy, na Slovensku pôsobí už 18 sezón.
Znova pôsobíte vo funkcii športového riaditeľa klubu, z ktorej ste pred časom na vlastnú žiadosť odstúpili. Prečo a ako k tomu došlo?
Úsmevne povedané, asi som mäkká povaha, nechal som sa presvedčiť. Ale svoju funkciu vykonávam už z podstatne inej pozície. Väčšinu rozhodnutí, ktoré som predtým prijímal, som musel aj sám realizovať. Dnes je situácia v klube diametrálne odlišná. Vo funkcii športového manažéra aktívne pôsobí Rasťo Timko. Navzájom komunikujeme všetky podstatné otázky. Je tu Boris Habánek, ktorý mu pri plnení konkrétnych úloh pomáha. Skautingu sa venujú tréneri. Komunikácii v klube s hráčmi na všetkých úrovniach sa venuje Martin Galajda, aktívny je aj ako vedúci družstva juniorov. Tréner Holovka prijal aj pozíciu šéftrénera mládeže, takže sleduje dianie vo všetkých kategóriách od prípravky nahor. Skončil už pri poľskej reprezentácii, bude mať viac času na klub. A nesmiem zabudnúť ani na prínos trénera Milana Štefančíka, ktorému sme zverili kategóriu mladších žiakov a teraz, po odchode trénera Kollára, aj kategóriu o jeden stupeň vyššiu. Deti vie pre florbal nadchnúť, pracuje vždy naplno a robí pre klub maximum. Rozšírenie pozícii v štruktúrach klubu našlo odozvu v najmladších ročníkoch. O tréningy v tímoch mladšej a staršej prípravky je veľký záujem, čo nás veľmi teší. Máme aj 6 ročných florbalistov. Personálne sme sa posilnili, sme klub na pevných základoch. I keď jeden – dvaja tréneri k mládeži by sa nám ešte hodili. Z toho všetkého teda vyplýva, že dnes už mám na koho prenášať svoje postrehy, pohľady a nariadenia. Do haly už nemusím chodiť denne, no so všetkými menovanými i s prezidentom klubu som naďalej v centre diania a tak moje rozhodnutia môžu byť dostatočne objektívne a dúfam, že väčšinou aj správne.
Po dvoch nedohraných sezóna sa vám v ročníku 2021/2022 podarilo dosiahnuť na absolútny vrchol. Aký bol pre vás ostatný rok?
Z tohto, po rokoch „kompletného“ titulu sme mali obrovskú radosť. Preto rok 2022 nemôžem hodnotiť inak ako úspešný. Je to pre nás veľké zadosťučinenie, že sme ustáli aj ťažké „covidové“ prestávky a dokázali sme to. Potešil nás aj titul dorastencov, tretí v rade. Aj keď mládežnícke tituly nie sú u nás prioritou, vždy potešia. Osobitne ma potešila aj návšteva na poslednom mestskom derby, myslím si, že v rámci slovenského klubového florbalu bol počet 1020 divákov určite rekordný. Nehovoriac o vynikajúcej zápasovej atmosfére, ktorá prispela k nášmu vysokému, dvojcifernému víťazstvu. Ale boli aj sklamania. Pre mňa najväčším je nedostatok „klubizmu“, najmä u niektorých rodičov. Našťastie, je ich len zopár. Tri stručné príklady, ktoré z môjho pohľadu zaváňajú veľkou mierou nevďačnosti: „Vypiplete“ hráča od prípravky, ako dorastenec sa prebojuje do elitnej mužskej formácie a keď si ho chcete zaviazať na ďalšie dva roky, aby vrátil, čo ste doňho vložili, rodič ho odvedie k susedom. Talentovaný brankár, ktorý ako dorastenec dostáva príležitosť o kategóriu vyššie, od vás odíde a odôvodnením je, že tam má viac kamarátov. Štyroch súrodencov, ktorých sme naučili hrať florbal a práve preto, že boli štyria, sme často privreli oko nad platobnou disciplínou ich rodičov, odvedie otec ku konkurencii bez vyrovnania značnej finančnej „sekery“ voči materskému klubu. Verte mi, keby mi títo ľudia chceli podať ruku, mám s tým vážny vnútorný problém.
Pri pohľade na aktuálnu tabuľku opäť siahate na najvyššie méty. Čo bolo základom dobrých výsledkov z prvej časti aktuálnej sezóny?
V prvom rade kvalitná letná príprava. Na ňu kladie tréner Holovka veľký dôraz. Na ligu nás dobre naladil domáci turnaj, Trenčín Floorball Games, kde sme odohrali päť zápasov s kvalitnými súpermi. A pochopiteľne aj vhodné doplnenie kádra. Vedeli sme, že odíde Virga, získali sme Martina Kuboviča. Dlhodobo zraneného Dominika Vrábeľa sme nahradili Petrom Dobrovodským. Výborné je, že aj Dominik sa v decembri na palubovku vrátil, čo určite ešte posilní naše zadné rady. Nahradiť sa nepodarilo len Karola Pelczarského, ktorý sa zranil tesne pred zahájením sezóny. Ale vracajú sa nám Lukáš Poruban a Rišo Seriš, v novom roku snáď „naskočí“ do zostavy aj Adam Peško, takže by mala v kádri vzniknúť zdravá konkurencia. Určite nezaspíme na vavrínoch, nie všetky výkony v prvej polovici sezóny boli ideálne.
Trojica vašich hráčov bola súčasťou reprezentačného výberu, ktorý vo Švajčiarsku skončil na siedmom mieste. Ako ste vnímali ich výkony?
Z objektívnych dôvodov boli podľa mňa menej výrazné ako vlani. Jakub Klobučník i Tomáš Kvasnica sa vrátili chorí, myslím, že aj to sa podpísalo pod ich výkony. Maťo Kubovič bol nominovaný na poslednú chvíľu, mal menšiu minutáž, čo bolo možno na škodu. Ale chlapci sa určite nestratili, boli pevnou súčasťou úspešného tímu, rovnako ako dvaja naši odchovanci Samo Virga a Šimon Hatala, ktorí pôsobia v českej extralige.
Pandémia v aktuálnom roku ustúpila. Podarilo sa vám posunúť po stránke materiálnej a infraštrukturálnej?
Po stránke ekonomickej sme zaznamenali výrazné straty, napriek tomu to naše družstvá vôbec nepocítili, sú zabezpečené na profesionálnej úrovni. Uvidíme, čo urobia s nami zvýšené ceny energií. Veríme, že to zvládneme. Mestská športová hala potrebuje urgentnú opravu a výmenu palubovky s tribúnami. Naším bonusom je už plne zabehnutá klubová televízia, ktorá vysiela v priamych prenosoch všetky domáce extraligové zápasy na viac kamier. V tomto sme na Slovensku jedineční. Prínosom je aj zavedenie pravidelných špecializovaných brankárskych tréningov pod taktovkou Jakuba Klobučníka. O personálnom posilnení klubu som už hovoril, páni Timko, Galajda, Norbert Ondrášik či Habánek sú hybnými pákami klubu, myslím, že až na mierny deficit na mládežníckych trénerských postoch sme kompletní. Prezident klubu Miro Sága sa už môže takmer výlučne venovať zabezpečovaniu chodu klubu po ekonomickej stránke. Na pravidelné trénovanie už nemá čas, ale občas ho určite využijeme na niektoré zápasové „záskoky“, podľa mňa má nezvyčajný cit pre správny koučing, čo by bolo hriechom nevyužiť.
Darí sa mládežníckym výberom. Ako by ste zhodnotili rok v ich podaní?
Predchádzajúca sezóna bola výborná, nie vždy sa však dá zopakovať. Vždy a v každom klube budú silnejšie aj slabšie ročníky. Covid nás pribrzdil možno viac, ako sme očakávali a aj viacero odchodov hráčov ku konkurencii. Takže zopakovanie vlaňajších výsledkov najmä v kategórií dorastencov nevidím úplne v reálnej rovine. Znova ale chcem zopakovať, že základnou filozofiou klubu nie je zbieranie mládežníckych medailí, ale príprava hráčov pre vyššiu vekovú kategóriu a zapájanie čo najväčšieho počtu hráčov do zápasovej praxe. Tešia nás rapídne nárasty detí v kategórii mladších žiakov i oboch prípraviek, tréneri Štefančík, Timko a Šajban odvádzajú skvelú prácu. Spoľahlivým asistentom je Martin Matejička, na príprave sa podieľajú aj aktívni extraligoví hráči na čele s Tomášom Kvasnicom.
Darí sa vám pritiahnuť mladých potencionálnych florbalistov a čím by ste argumentovali rodičom, aby dali svoje deti práve na tento šport?
Áno, darí. Do najnižších vekových kategórií robievame nábor, ale deti sa nám hlásia počas celého roka, čo nás veľmi teší. Privítame každého ďalšieho, kto prejaví záujem. Výhody, prečo sa dať práve na florbal, sú v prvom rade minimálne finančné náklady a pri vysokej dynamike tohto športu veľmi nízky počet úrazov. V našom klube je to i odborné vedenie a skutočnosť, že dieťa pravidelne trikrát do týždňa zmysluplne napĺňa svoj voľný čas. Florbal v našom klube „chytil“ aj mnohých rodičov, ktorí nám neskutočne pomáhajú pri vytváraní priaznivej diváckej kulisy na turnajoch, ale hlavne pri preprave na zápasy. Všetkým za to patrí naša obrovská vďaka.
Aké sú klubové plány a ambície pre nasledujúce obdobie?
Jednoduché. Udržať fungovanie klubu na vysokej úrovni. Nie každý rok musí byť majstrovský, preto hovoriť o tituloch a medailách vopred nepovažujeme nikdy za rozumné a prospešné. Keď sa budú naši najmenší florbalom baviť a tí väčší poctivo trénovať, pri dobrom odbornom vedení sa výsledky určite dostavia, aj keď nie okamžite. Hlavne musíme ostať trpezliví, pracovití a skromní, lebo veríme, že za netrpezlivosť, nadutosť a pažravosť dostane každý raz od života facku.
