2009 
Po siedmich sezónach, počas ktorých sa mu podarilo skvalitniť organizáciu práce v klube, nastaviť presné zásady a princípy jeho fungovania a pozdvihnúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň prácu s mládežou, rozhodol sa športový riaditeľ klubu Ivan Piovarči ukončiť svoje pôsobenie vo veku 70 rokov, vo funkcii športového riaditeľa ŠK 1.FBC Trenčín. K svojmu rozhodnutiu nám poskytol nasledovné vyjadrenie:
„Aj keď moje rozhodnutie nebolo ľahké, som presvedčený, že je správne. Hlavné dôvody som mal hneď tri: Mám sedemdesiat rokov a aj keď hlava stále funguje, telo už hlási, že sa treba venovať aj iným aktivitám a pokúsiť sa udržať aspoň v akej-takej kondícii. Druhý dôvod súvisí taktiež s vekom – stále častejšie som zisťoval, že mi robí čoraz viac problémov realizovať radikálne, prípadne nepopulárne rozhodnutia a na úrovni zväzu či súťaží podstupovať myšlienkové strety s mladšími funkcionármi, ktorí sú presvedčení o svojej pravde. Ľudovo sa tomu hovorí, že mi dochádza para. Treťou a možno najdôležitejšou príčinou je samozrejme COVID-19. Dvakrát sme mali skvele rozbehnuté súťaže, dvakrát nás COVID zastavil. Cítim, že v mojom veku už nenájdem v sebe dostatok síl na reštart. Navyše, a u amatérskych športov to platí najmenej dvojnásobne, nie je možné udržať hráčske kádre na tej najvyššej „top“ úrovni niekoľko rokov po sebe. Je mi to ľúto, veril som, že sa mi k zbierke mojich hokejových medailí podarí pridať aj nejakú florbalovú. Žiaľ, toto sa mi nepodarilo a aj keď verím, že čo sa týka organizácie mládeže niečo po mne v klube ostane, predsa len seniorská medaila sa cení vždy najviac. Ale najviac mi je ľúto chlapcov, boli by si úspech zaslúžili.“
A čo ďalej?
„Florbal mi veľmi prirástol k srdcu a preto sa nedokážem od neho naraz „odstrihnúť“. Na rozdiel od súčasného hokeja, kde prestávajú padať góly a podľa mňa na úkor rýchlosti a fyzickej pripravenosti sa stráca kreativita a individuálne majstrovstvo, florbal je stále dramatický množstvom gólov a neuveriteľnými zvratmi v skóre. Aj keď je to šport amatérsky, adrenalín pri ňom je rovnaký, ako pri ostatných kolektívnych športoch. Tu si neodpustím jednu poznámku: hendikepom florbalu vraj je, že nepatrí medzi olympijské športy. Ale prosím Vás, ktorý náš kolektívny šport s výnimkou hokeja, sa kvalifikoval na olympiádu a kedy ? To si veru ani ja nepamätám... Hráme sa tu na niečo, čo neexistuje. Podpora športu u nás je taká, že kolektívne olympijské športy jednoducho neexistujú a deliť ich na olympijské a neolympijské mi pripadá ako úplná zvrátenosť.
Ale aby som sa vrátil k téme: Práve preto, že ma florbal stále baví, dohodli sme sa, že budem v ďalšej sezóne zastávať funkciu akéhosi poradcu resp. konzultanta prezidenta klubu či klubového sekretára. Určite však už nechcem nič organizovať, zabezpečovať či riadiť. Naďalej však budem zastávať funkciu Predsedu regionálnej rady SZFB západ, to je jediná výnimka. Novým sekretárom klubu sa od 1.júla stane mladý Boris Habánek, ktorému budem svojimi radami k dispozícii počas celej nasledujúcej sezóny. Rozhodovacie právomoci ostanú na prezidentovi klubu. Na zápasoch sa budem naďalej vídať so všetkými ľuďmi, ktorí mi prirástli počas dlhých siedmich sezón k srdcu, ale na súčasnom telefónnom čísle ma už po 1.7. nenájdete. Bude sa Vám na ňom hlásiť Boris Habánek. Každopádne, moje silné citové puto s klubom sa odovzdaním telefónneho čísla nezmení. Želám mu a všetkým jeho priaznivcom len to najlepšie.“
A ako vidí Ivan Piovarči budúcnosť slovenského florbalu?
„Tak to by si v slovenských pomeroch nedovolila predpovedať ani Sibyla. Za pozitívum považujem, že sa snáď črtá reálna možnosť dostať konečne florbal na televízne obrazovky. Hovorí sa aj o novom generálnom sponzorovi, ale okolo toho bude ešte stále treba určite absolvovať veľa náročných rozhovorov. Uvidíme, ako zvládne svoju úlohu nové vedenie zväzu, zaujíma ma to najmä z pohľadu podpory klubov a spolupráce s nimi. Prijímanie nezmyselných opatrení od stola, ako tomu bolo rok dozadu, ktoré ma riadne vytočilo, sa nesmie už nikdy opakovať. A najmä treba napredovať cestou malých postupných krokov, nie skokov ako tomu bolo v nedávnej minulosti napríklad pri zvyšovaní kvalifikácie trénerov, alebo úvahách o „superfinále“ podľa českého vzoru. To by v súčasnosti bolo podľa mňa veľkým faux pas. Ale aby sa florbal začal rozvíjať, potrebujeme hlavne konečne odohrať nerušenú sezónu bez pandemickej pliagy, lebo v týchto podmienkach sa nedá robiť nič. Preto by bolo vhodné, aby väčšina hráčov a trénerov bola zaočkovaných, inak sa bojím, že nás stihne aj tretí raz to isté. Verím, že zvíťazí zdravý rozum a na novú sezónu sa veľmi teším.“
Miroslav Sága, prezident klubu: „Rád by som Ivanovi poďakoval za jeho prínos pre náš klub počas jeho pôsobenia u nás. Dokázal nás posunúť na vyššiu profesionálnu úroveň. Jeho angažovanie od leta 2014bolo pre našu organizáciu úspešné. Pomohol nám skvalitniť všetky procesy klubu a prácu s mládežou. Všetky úseky zastabilizoval, zaviedol nové trendy, v ktorých budeme pokračovať. Naučil nás profesionálne, efektívne riadiť organizáciu. Jeho osobnosť bude hlboko zapísaná v našej histórii. Za celý klub sme radi, že Ivan ostane po 7 rokoch v našich štruktúrach aj keď v inom režime. Bude mi pomáhať naďalej, už v inej pozícii ako poradca klubu. Priestor dostanú teraz mladšie generácie, ktoré budú pokračovať v jeho nastavenej klubovej stratégii" prezradil Sága a na záver doplnil.
"Ďakujeme Ti za tvoju profesionalitu, skúsenosti, prácu, rady a pomoc klubu ale aj florbalu na Slovensku. Pevné zdravie a zostaň pri nás!“
