2009 
"
Dnes pokračujeme opäť s ďalším rozhovorom. Na naše otázky odpovedal milovník playoff a tvrdý obranca – Patrik Chochula. Obranca juniorky, ktorý si v sezóne 2018/2019 pripísal aj svoje prvé štarty v mužskej extralige nám opísal svoje pocity z ukončenej sezóny, ale rovnako nám priblížil aj svoju cestu k práci florbalového rozhodcu.
Sezóna je ukončená už dlhšie. O tebe viem, že si milovník play off. Aké bolo pre teba, keď práve po prvom kole súťaž ukončili?
Bolo to pre mňa veľké sklamanie, keďže play off je mojou najobľúbenejšou časťou sezóny, na ktorú sa celý rok veľmi teším. V tejto časti súťaže môže prekvapiť naozaj každý. Mrzí ma to o to viac, keďže sme mali túto sezónu tak dobre našliapnutú, ale zdravie máme len jedno a to je teraz najdôležitejšie.
Ako som už spomínal, sezónu sme mali rozbehnutú veľmi dobre. Najhorším možným výsledkom by bolo tretie miesto, takže bronzová medaila a to iba v prípade, že by sme boli v semifinále neúspešní. Všetci spoločne sme tak stáli pred zatvorenými dverami finále a čakali tak na ich veľkolepé otvorenie. Bol to hlavný cieľ, dostať sa do finále a tam, už ako sa hovorí je to vabank. Ale skôr sme si prebíjali cestu od zápasu k zápasu.
Vyznávaš tvrdší štýl florbalu. Čo na to hovoria tréneri? Dávajú ti niekedy stopku v tvojom poňatí hry?
Toto je veľmi zaujímavá otázka. Je pravda, že na ihrisku preferujem tvrdší florbal, najmä v osobných súbojoch pri mantineloch. Práve táto tvrdosť v súbojoch je jednou z hlavných vecí, prečo som takým milovníkom play off, keďže tvrdých súbojov je v tejto časti súťaže veľmi veľa. Čo sa týka trénerov, je to rôzne. Nie každý tréner má rád tvrdý florbal. Niektorí tréneri preferujú florbal z tej technickej stránky a je pre nich tak zaujímavejší. Ani jeden tréner však nechce, aby jeho mužstvo bolo nejako oslabené a tak odo mňa žiadajú čo najmenej trestných minút. Prízvukujú mi to hlavne pri veľmi dôležitých zápasoch, kde by nás trestné minúty mohli stáť až moc veľa síl. Nie vždy je to bezchybné a tak sa nie vždy vyhnem trestným minútam. Je to vec, na ktorú by som si mal v budúcnosti dávať oveľa väčší pozor.
Si rovnako aj rozhodcom. Ako si sa dostal k tejto činnosti?
Áno, rozhodcom som už tri roky. Spočiatku som rozhodcov nevnímal tak ako teraz. Bral som ich určite ako súčasť hry, ale bolo to úplne iné ako teraz, keďže som sa stal jedným z nich. Úlohu rozhodcu som prvý krát mal možnosť vyskúšať u nás, v mestskej športovej hale, na školskom turnaji, ktorý organizoval náš klub. Veľmi sa mi to zapáčilo a tak som sa rozhodol spraviť si rozhodcovskú licenciu. Hlavnou výhodou popri škole je privyrábanie a pohyb v brandži, ktorá ma veľmi baví. Do budúcna v postavení rozhodcu plánujem určite pokračovať a zdokonaľovať sa. Jedným z mojich malých snov, je odpískať aspoň jeden medzinárodný zápas s mojou rozhodcovskou dvojičkou, ale ako sa hovorí, je to vo hviezdach.
Aké typy hráčov ako rozhodca nemáš rád?
Najviac nenávidím arogantných hráčov, ktorí musia mať vždy svoju pravdu. Taktiež moc nemám v láske hráčov, ktorí simulujú zranenia a takých, ktorí by sa viac rozprávali s rozhodcom ako hrali. Naviac si nemyslím, že rolu rozhodcu môže robiť každý. Človek musí mať na to povahu. Veľmi sa mi však páčia hráči, ktorí dokážu hrať FairPlay za každých okolností.
Keďže je všetko okolo nás tak trochu zastavené ako tráviš ty tieto dni? Dávajú Vám aj na diaľku zo školy zabrať?
Čas teraz trávim väčšinou v prírode v kruhu svojich kamarátov. Občas zbehnem niekam na bicykel alebo sa preveziem niekde na aute. Taktiež chodím brigádovať alebo len oddychujem v pohodlí domova. Úlohy zo školy mi samozrejme chodia, ale nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť.
„FBC DESIATKA“
Obľúbené číslo: 15
Športový vzor: Tomáš Tatar
Florbalový vzor: Thomas Holmgren
Hokejka, s ktorou hrávaš: Exel V50
Obľúbené miesto na oddych: wellnes
Obľúbené jedlo: rezne
Obľúbený nápoj: káva
Obľúbený film/seriál: nový život
Obľúbená činnosť mimo šport: zábava s kamarátmi
Čo by si robil keby nehráš florbal: cvičil by som v posilňovni
"
Sezóna je ukončená už dlhšie. O tebe viem, že si milovník play off. Aké bolo pre teba, keď práve po prvom kole súťaž ukončili?
Bolo to pre mňa veľké sklamanie, keďže play off je mojou najobľúbenejšou časťou sezóny, na ktorú sa celý rok veľmi teším. V tejto časti súťaže môže prekvapiť naozaj každý. Mrzí ma to o to viac, keďže sme mali túto sezónu tak dobre našliapnutú, ale zdravie máme len jedno a to je teraz najdôležitejšie.
Ako som už spomínal, sezónu sme mali rozbehnutú veľmi dobre. Najhorším možným výsledkom by bolo tretie miesto, takže bronzová medaila a to iba v prípade, že by sme boli v semifinále neúspešní. Všetci spoločne sme tak stáli pred zatvorenými dverami finále a čakali tak na ich veľkolepé otvorenie. Bol to hlavný cieľ, dostať sa do finále a tam, už ako sa hovorí je to vabank. Ale skôr sme si prebíjali cestu od zápasu k zápasu.
Toto je veľmi zaujímavá otázka. Je pravda, že na ihrisku preferujem tvrdší florbal, najmä v osobných súbojoch pri mantineloch. Práve táto tvrdosť v súbojoch je jednou z hlavných vecí, prečo som takým milovníkom play off, keďže tvrdých súbojov je v tejto časti súťaže veľmi veľa. Čo sa týka trénerov, je to rôzne. Nie každý tréner má rád tvrdý florbal. Niektorí tréneri preferujú florbal z tej technickej stránky a je pre nich tak zaujímavejší. Ani jeden tréner však nechce, aby jeho mužstvo bolo nejako oslabené a tak odo mňa žiadajú čo najmenej trestných minút. Prízvukujú mi to hlavne pri veľmi dôležitých zápasoch, kde by nás trestné minúty mohli stáť až moc veľa síl. Nie vždy je to bezchybné a tak sa nie vždy vyhnem trestným minútam. Je to vec, na ktorú by som si mal v budúcnosti dávať oveľa väčší pozor.
Si rovnako aj rozhodcom. Ako si sa dostal k tejto činnosti?
Áno, rozhodcom som už tri roky. Spočiatku som rozhodcov nevnímal tak ako teraz. Bral som ich určite ako súčasť hry, ale bolo to úplne iné ako teraz, keďže som sa stal jedným z nich. Úlohu rozhodcu som prvý krát mal možnosť vyskúšať u nás, v mestskej športovej hale, na školskom turnaji, ktorý organizoval náš klub. Veľmi sa mi to zapáčilo a tak som sa rozhodol spraviť si rozhodcovskú licenciu. Hlavnou výhodou popri škole je privyrábanie a pohyb v brandži, ktorá ma veľmi baví. Do budúcna v postavení rozhodcu plánujem určite pokračovať a zdokonaľovať sa. Jedným z mojich malých snov, je odpískať aspoň jeden medzinárodný zápas s mojou rozhodcovskou dvojičkou, ale ako sa hovorí, je to vo hviezdach.
Aké typy hráčov ako rozhodca nemáš rád?
Najviac nenávidím arogantných hráčov, ktorí musia mať vždy svoju pravdu. Taktiež moc nemám v láske hráčov, ktorí simulujú zranenia a takých, ktorí by sa viac rozprávali s rozhodcom ako hrali. Naviac si nemyslím, že rolu rozhodcu môže robiť každý. Človek musí mať na to povahu. Veľmi sa mi však páčia hráči, ktorí dokážu hrať FairPlay za každých okolností.
Keďže je všetko okolo nás tak trochu zastavené ako tráviš ty tieto dni? Dávajú Vám aj na diaľku zo školy zabrať?
Čas teraz trávim väčšinou v prírode v kruhu svojich kamarátov. Občas zbehnem niekam na bicykel alebo sa preveziem niekde na aute. Taktiež chodím brigádovať alebo len oddychujem v pohodlí domova. Úlohy zo školy mi samozrejme chodia, ale nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť.
Obľúbené číslo: 15
Športový vzor: Tomáš Tatar
Florbalový vzor: Thomas Holmgren
Hokejka, s ktorou hrávaš: Exel V50
Obľúbené miesto na oddych: wellnes
Obľúbené jedlo: rezne
Obľúbený nápoj: káva
Obľúbený film/seriál: nový život
Obľúbená činnosť mimo šport: zábava s kamarátmi
Čo by si robil keby nehráš florbal: cvičil by som v posilňovni
