"Uplynulý pondelok zväzová stránka Polski Zwiazek Unihokeja priniesla rozhovor s poľským reprezentantom a hráčom ŠK 1. FBC Trenčín Karolom Pelczarskim.Prinášame Vám ho v preloženej verzii.
V tretej epizóde seriálu „Po sezóne“ hovoríme s Karolom Pelczarskim, ktorý v sezóne 2019/2020 hral v slovenskom ŠK 1.FBC TRENČÍN.
Je to klub, ktorého farby reprezentujú traja Poliaci: Okrem Pelczarského sú to aj Łukasz Widurski a Mateusz Turwoń. Celé trio tam začalo hru pod vedením súčasného trénera poľského národného mužstva mužov - Jana Holovku. Kvôli koronavírusovej pandémii sa na Slovensku neuskutočnila play-off fáza a klasifikácia tímov ostala podľa základnej časti, v ktorej vyhral práve FBC Trenčín (nedáva to Trenčínu právo používať titul národného šampióna, ale oprávňuje hoto zúčastňovať sa na európskych pohárových súťažiach). Na konci základnej časti dosiahol Karol Pelczarski 12. miesto v kanadskom bodovaní slovenskej extraligy s 50 bodmi (27 gólov, 23 asistencií).
Poľský florbal: Ako si hral v minulej sezóne? Si spokojný so svojou hrou?
KAROL PELCZARSKI: Minulá sezóna bola pre mňa nová skúsenosť. Bavilo ma hrať v novom klube. Zdalo sa, že hranie zápasov každý víkend môže spôsobiť „presýtenie florbalom“. U mňa to tak nebolo, vďaka čomu som našiel zápasový rytmus a motiváciu pre ďalšie zlepšovanie. Pokiaľ ide o moju hru, táto sezóna bola v mojom výkone celkom dobrá, aj keď, samozrejme, nikdy nie som na 100% spokojný, vždy sa dá niečo vylepšiť. Hodnotiť túto sezónu je tiež ťažké z toho dôvodu, že jej najdôležitejšia časť sa neuskutočnila. Je mi to veľmi ľúto, pretože sme mali dobrú šancu vyhrať ligu.
A ako často cestuješ do zahraničia?
Aby som bol presný, nežijem každý deň v Trenčíne. Chodím tam na piatkové, niekedy štvrtkové tréningy a sobotné zápasy. Počas týždňa trénujem s Pioneer Tychy alebo ak som práve v Novom Targu potom s tímom Gorále. Trenčín je pekné a zaujímavé mesto. Spolu s Mateuszom a Łukaszom bývame cez víkendy v klubovom byte. Pokiaľ ide o samotný tím, myslím, že sme si dobre sadli. Jazyky sú veľmi podobné takže nie je problém s komunikáciou. Mimochodom: naša slovenčina a ich poľština sa výrazne zlepšujú.
Aký je pre teba najväčší rozdiel medzi slovenskou a poľskou ligou?
Prvá vec, ktorá ma zaujala, bola úroveň zapojenia hráčov pre klub a samotná organizácia ligy, ktorá je na oveľa vyššej úrovni ako tá naša. To sa premieta do športovej úrovne. Slovenská liga je ešte vyrovnanejšia. Iba 2 tímy z 12 sa výrazne odlišovali od ostatných. Dobrým príkladom je, že minuloročný majster AS Trenčín (derby rival) sa nezúčastnil ani play-off (napriek tomu, že v slovenskom play-off je 8 tímov, nie 4 ako v Poľsku).
Ktorý zápas si pamätáš ako najlepší v minulej sezóne a prečo?
Je pre mňa ťažké vybrať si jedno stretnutie. V mojich výkonoch boli niekedy lepšie aj horšie zápasy. Určite, ak by som si mal zvoliť zápas, ktorý si pamätám najlepšie v tejto sezóne, potom to bude samozrejme duel národného mužstva proti Estónsku v kvalifikácii na majstrovstvá sveta (poznámka: víťazstvo Poľska po predĺžení 5:4).
Čo by si zmenil vo svojej hre pre budúcu sezónu?
Stále potrebujem veľa vecí. Myslím si, že najdôležitejšou z nich je efektívnosť, pretože často nemám problém vypracovať si šancu. Horšie je to so zakončením a „hlavou hore“ v situáciách pred bránou.
Páči sa ti cestovanie a hranie v zahraničí?
Áno, dôrazne odporúčam vyskúšať si hru v zahraničí. Obzvlášť mladým hráčom a hráčom hrajúcim v národnom tíme. Hranie veľkého počtu zápasov na vysokej úrovni je niečo, čo našej poľskej lige chýba. Žiadny tréning nemôže nahradiť zápas. Je pre mňa ťažké posúdiť seba, ale vidím, aký pokrok dosiahli Mateusz a Łukasz v tejto sezóne. To všetko sa potom ukazuje v zápasoch pre národný tím.
Aké sú tvoje florbalové plány na nadchádzajúcu sezónu?
Vzhľadom na pandémiu sú plány neisté, ale ak všetko pôjde podľa plánu, v budúcej sezóne by som chcel zostať v Trenčíne a naďalej trénovať a hrať pod dohľadom trénera Jána Holovku.
"