2009 
"
Z uplynulých dvoch Majstrovstiev Slovenska vo florbale v kategórii starších žiakov má dva bronzy. Medailovo sa mu so svojimi spoluhráčmi darí taktiež na mládežníckych turnajoch. Z Prague Flooball Cupu ma jedno striebro a jeden bronz. Z Open Air v Karvinej si priviezol zlatú medailu a striebro z Ostrava Cupu. Tento výpočet medailí za uplynulé dve sezóny patrí Samuelovi POLÁKOVI, brankárovi 1. FBC TRENČÍN. Samuel je nielen výborný brankár, ale rovnako aj výborný študent a hlásateľ na zápasoch mužskej extraligy.
Na začiatku školského roka si začal chodiť na strednú školu a to na priemyslovku do Dubnice nad Váhom. Prečo si si vybral práve túto školu?
Vedel som, že pôjdem na technickú, akurát som nevedel či do Novej Dubnice na lýceum alebo na SPŠ v Dubnici nad Váhom. SPŠ som si vybral vďaka individuálnemu dňu otvorených dverí. Pár minút po tom, ako som prišiel na školu, mi pridelili študenta, ktorý ma previedol po všetkých častiach školy. Na jednej z nich sa pridal aj učiteľ, ktorý odišiel z hodiny len aby mi ukázal, čo všetko škola má. V skratke ma veľmi milo prekvapil prístup školy k jednotlivcovi a, samozrejme, vybavenie, ktoré škola má.
Aký bol pre teba prechod zo základnej školy na strednú školu?
Prvých pár týždňov pre mňa nebolo ľahké. Zo začiatku to bolo dosť nepríjemné, keďže som v novej triede takmer nikoho nepoznal. Veľmi mi vtedy pomohol florbal a ja som tak mohol byť medzi ľuďmi, ktorých dobre poznám. Postupne sme však v triede vytvorili dobrý kolektív. Čo sa týka učiteľov, všetci pristupujú ku všetkému veľmi profesionálne a niektorí dokonca aj s vtipom.
Ako stíhaš tréningy, keďže musíš do školy dochádzať do Dubnice?
Tréningy stíham fajn a väčšinou som doma už hodinu pred. Dochádzanie do Dubnice a z Dubnice nie je veľký problém. Najväčšia nevýhoda je cestovanie späť, ktoré je veľmi únavné a je potom ťažšie naladiť sa na tréning.
V minulej sezóne si spolu so spoluhráčmi v kategórii dorastencov opäť vládli jednoznačne regionálnej lige. Ako by si sezónu zhodnotil?
Minulá sezóna bola tá najlepšia, akú som zažil. Z veľkej časti za to môže výborný kolektív, ktorý je nasledovaný aj skvelými výsledkami na ihrisku. Mali sme dva úspechy na zahraničných turnajoch a jediné, čo minulej sezóne chýbalo, boli vyhraté MS.
Už je to 5. sezóna, kedy pôsobíš ako brankár 1. FBC Trenčín. Čo ťa na tejto pozícii najviac baví?
Zo začiatku ma najviac ťahalo to, že som nemusel behať. Neskôr ma bavilo práve to, že som mal voľnú ruku s tým, čo robím a hlavne to, ako. Možnosť vytvoriť si systém, podľa ktorého k akciám pristupujem.
Naopak čo najviac neznášaš na ihrisku. Niečo čo robia tvoji spoluhráči alebo protihráči?
Jediné, čo nemám rád, je hranie nefér.
„FBC DESIATKA“
Obľúbené číslo: 51
Športový vzor: Carey Price
Florbalový vzor: Charlie Greenberg
Obľúbené miesto na oddych: miesta bez ľudí
Obľúbené jedlo: cestoviny
Obľúbený nápoj: kofola
Obľúbený film/seriál: Band of Brothers
Obľúbená činnosť mimo šport: Airsoft
Čo by si robil, keby nehráš florbal: viac sa venoval škole
"
Na začiatku školského roka si začal chodiť na strednú školu a to na priemyslovku do Dubnice nad Váhom. Prečo si si vybral práve túto školu?
Vedel som, že pôjdem na technickú, akurát som nevedel či do Novej Dubnice na lýceum alebo na SPŠ v Dubnici nad Váhom. SPŠ som si vybral vďaka individuálnemu dňu otvorených dverí. Pár minút po tom, ako som prišiel na školu, mi pridelili študenta, ktorý ma previedol po všetkých častiach školy. Na jednej z nich sa pridal aj učiteľ, ktorý odišiel z hodiny len aby mi ukázal, čo všetko škola má. V skratke ma veľmi milo prekvapil prístup školy k jednotlivcovi a, samozrejme, vybavenie, ktoré škola má.
Aký bol pre teba prechod zo základnej školy na strednú školu?
Prvých pár týždňov pre mňa nebolo ľahké. Zo začiatku to bolo dosť nepríjemné, keďže som v novej triede takmer nikoho nepoznal. Veľmi mi vtedy pomohol florbal a ja som tak mohol byť medzi ľuďmi, ktorých dobre poznám. Postupne sme však v triede vytvorili dobrý kolektív. Čo sa týka učiteľov, všetci pristupujú ku všetkému veľmi profesionálne a niektorí dokonca aj s vtipom.
Ako stíhaš tréningy, keďže musíš do školy dochádzať do Dubnice?
Tréningy stíham fajn a väčšinou som doma už hodinu pred. Dochádzanie do Dubnice a z Dubnice nie je veľký problém. Najväčšia nevýhoda je cestovanie späť, ktoré je veľmi únavné a je potom ťažšie naladiť sa na tréning.
V minulej sezóne si spolu so spoluhráčmi v kategórii dorastencov opäť vládli jednoznačne regionálnej lige. Ako by si sezónu zhodnotil?
Minulá sezóna bola tá najlepšia, akú som zažil. Z veľkej časti za to môže výborný kolektív, ktorý je nasledovaný aj skvelými výsledkami na ihrisku. Mali sme dva úspechy na zahraničných turnajoch a jediné, čo minulej sezóne chýbalo, boli vyhraté MS.
Už je to 5. sezóna, kedy pôsobíš ako brankár 1. FBC Trenčín. Čo ťa na tejto pozícii najviac baví?
Zo začiatku ma najviac ťahalo to, že som nemusel behať. Neskôr ma bavilo práve to, že som mal voľnú ruku s tým, čo robím a hlavne to, ako. Možnosť vytvoriť si systém, podľa ktorého k akciám pristupujem.
Naopak čo najviac neznášaš na ihrisku. Niečo čo robia tvoji spoluhráči alebo protihráči?
Jediné, čo nemám rád, je hranie nefér.
„FBC DESIATKA“
Obľúbené číslo: 51
Športový vzor: Carey Price
Florbalový vzor: Charlie Greenberg
Obľúbené miesto na oddych: miesta bez ľudí
Obľúbené jedlo: cestoviny
Obľúbený nápoj: kofola
Obľúbený film/seriál: Band of Brothers
Obľúbená činnosť mimo šport: Airsoft
Čo by si robil, keby nehráš florbal: viac sa venoval škole
