NA SLOVÍČKO/ SEBASTIÁN HALAS: ˝FLORBALOM ŽIJE CELÁ MOJA RODINA˝

Ahoj Bebo. Toto je tvoj prvý rozhovor na našej stránke. Predstav sa prosím čitateľom a priblíž im tvoju cestu k florbalu.

Volám sa Sebastián Halas a mám 12 rokov. K florbalu som sa dostal cez Ladislava Vaculu, ktorý bol tréner v 1. FBC Trenčín. Doma nám montoval okná a spýtal sa ma či športujem a či by som nechcel hrávať florbal. Povedal som, že áno, ale ako brankár. Vtedy ma to ťahalo do brány. On povedal, že super lebo prípravka potrebovala brankára. Na druhý deň som išiel na mestskú športovú halu na tréning a už štyri roky hrám florbal.


Ešte minulú sezónu si teda chytal a v tejto sezóne sa stal z teba strelec. Ako prišlo k tejto hráčskej premene?

Pred tréningom som si vždy strieľal s chalanmi a pomaly ma to začalo ťahať viac ako hráča. Zlom či ostanem v bráne alebo budem hráč nastal minulú sezónu na Slovenskom poháre vo florbale v Nitre. Ešte v základnej časti som odchytal nejaké zápasy a tréner má potom dal do útoku, kde som dohral zvyšok turnaja a vtedy som sa rozhodol, že chcem radšej hrávať a v bráne sa uvoľnilo miesto chalanom, pretože sme boli už traja brankári.


Čo ťa na florbale najviac baví a v čom by si sa chcel v budúcnosti ešte viac zlepšiť?

Najviac ma baví dávať góly a prihrávky a hlavne, že to je kolektívny šport a v tíme sme super partia aj super kamaráti. Zlepšovať sa musím a hlavne chcem vo všetkom, streľba, prihrávka a tiež hra lebo som len na začiatku. Tiež ma baví, že chodíme po turnajoch po Slovensku a tiež do Českej republiky. Môžem spoznávať nové mestá a nadväzovať nové kamarátstva.


Na zápasoch iných kategórií ťa vídať aj na stolíku časomeračov. Ako si sa dostal k tejto pozícii a čo ťa na nej tak baví, že ťa môžeme vidieť pri časomiere takmer v každom zápase ?

Najskôr som robieval servis na mantineloch. Po nejakom čase som bol aj pri chalanoch na časomiere, kde som sa učil robiť s časomierou. Na jeden zápas vypadol časomerač a tak som išiel za našim športovým riaditeľom p.Ivanom Piovarčim, že môžem ísť na časomieru. Od tej chvíle som vždy na časomiere keď mám voľno a nehrá moja kategória.


Čo robíš rád vo voľnom čase ? Si ešte mladý chlapec, takže je tvojim najväčším koníčkom počítač alebo si skôr za aktivity vonku?

Môj voľný čas najradšej trávim na hale. Keď sa dá tak si tam strieľame zo spoluhráčmi. Ak sa nedá ísť na halu tak som vonku na bicykli alebo hrám futbal. Samozrejme, že si zahrám nejakú hru aj na počítači alebo mobile, ale to len vtedy, keď je vonku zlé počasie. Môj najväčší koníček je florbal.


Kde vidíš seba o 5 rokov? Čo je tvoj najväčší sen, nielen florbalový, ale taktiež osobný?

Dúfam, že stále pri florbale a súčasťou 1.FBC FLORBAL Trenčín pokiaľ nepríde nejaké zranenie, ktoré mi nedovolí pokračovať v športe. Môj najväčší sen vo florbale je dostať sa do reprezentácie a hlavne do „A“ tímu 1.FBC Trenčín. Florbalom žije celá moja rodina. V klube hravá aj môj starší brat Samuel a sestra Alexandra. V osobnom živote sa chcem dostať na nejakú školu, ale ešte neviem na akú. Nad tým som ešte nerozmýšľal.


„FBC DESIATKA“

Obľúbené číslo: 18
Športový vzor: Zdeno Chára a Martin Škrtel
Florbalový vzor: Šimon Hatala a Branislav Mitucha
Hokejka, s ktorou hrávaš: Oxdog sense hes 30
Obľúbené miesto na oddych: príroda
Obľúbené jedlo: pečené kura s ryžu
Obľúbený nápoj: Kofola
Obľúbený film/seriál: Made in bolka, Simpsonovci

Obľúbená činnosť mimo šport: pozeranie televízie
Čo by si robil keby nehráš florbal: kebyže nehrám florbal, tak určite by som hral futbal alebo hokej