"
Čerstvých 18 rokov a prvý gól v mužskej extralige. Aj taký bol začiatok roka 2020 pre Andreja BARČÁKA. V mužskom áčku si odkrútil svoju premiéru, a to nielen zápasovú, ale aj gólovú. V juniorskom tíme patril medzi základné stavebné kamene a pomohol tímu k postupu už do neodohratého semifinále. O tom čo sa však v poslednom zápase štvrťfinálovej série stalo a o viacerých ďalších veciach z Andrejovho života sa dozviete v článku.
Máme za sebou ďalší ročník, ktorý skončil nakoniec predčasne. V juniorskej lige ste vyhrali základnú časť. Bolo všetko podľa plánov a príprav?
V celku áno. Mali sme samozrejme cieľ obsadiť prvé miesto v základnej časti, ktorú sme vyhrali a tvrdo sme na ňu makali. Ligu sme mali dobre rozbehnutú a verili sme si, že túto sezónu to dotiahneme až do vysnívaného finále.
Prvé kolo playoff bolo posledným bojom o titul. Ty si sa v ňom nepríjemne zranil. Povedz nám najskôr o sérii proti Tsunami Záhorská Bystrica, aká bola?
Do série sme vstupovali ako lídri extraligy a tak nám bolo jasné, že Záhorská Bystrica nás bude chcieť zastaviť. Ako tím sme to zvládli a nedali sme Záhorskej nič zadarmo a tak sme sériu ovládli 3:0 na zápasy. Veľká škoda toho, že sme v playoff už nemohli pokračovať kvôli pandémií koronavírusu.
Čo zranenie? Ako si spomínaš na tieto škaredé momenty?
Nerád na to spomínam. Mal som strach, že sa na svet už nikdy nepozriem dvomi očami. Dosť dlho som na oko nevidel dobre a podľa slov lekára bol úraz dosť vážny. Lekári mi nasadili prísny kľudový režim bez žiadnej fyzickej činnosti, ktorý musím dodržiavať doteraz. Týmto by som sa chcel poďakovať všetkým lekárom v Bratislave a Trenčíne, ktorí mi poskytli plnú zdravotnú starostlivosť. Všetko nakoniec dobre dopadlo, oko sa vyliečilo a som to znovu starý ja.
V extraligovom áčku si nastúpil v tejto sezóne prvýkrát a rovnako si si pripísal prvý gól. Aké boli tvoje pocity a čo ťa tento gól stál v kabíne?
Som veľmi rád, že som túto sezónu mohol nastúpiť v mužskej extralige. Nemal som v pláne tam dávať góly, ale spoznať mužskú extraligu od juniorskej. Keď som strelil svoj prvý gól v áčku bol to úžasný pocit, ktorý by som chcel znovu zažiť. Chalani mi samozrejme gratulovali a tešili sa so mnou. Tento gól bol pre mňa ale drahý, pretože ma stál zlomenú hokejku a 3€ v našom hráčskom pokutovníku za prvý gól.
Momentálne študuješ na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom. Aký odbor študuješ a prečo práve táto škola?
Popravde, vôbec som nevedel na akú strednú školu mám ísť. Veľa známych mi vravelo, že technický smer má budúcnosť. Tak som si vybral práve priemyslovku v Dubnici, ktorá mala aj dobré meno medzi strednými technickými školami. Momentálne tretí rok študujem odbor elektrotechnik.
Pred dvoma mesiacmi si oslávil 18 rokov. Aká bola oslava ? Bol popri florbalovej sezóne čas na väčšiu oslavu? A čo darčeky?
Na veľkú oslavu ani nebol čas. Oslavoval som doma so svojou rodinou a priateľkou. Darčeky boli bežné ako napríklad oblečenie, drogéria a financie.
„FBC DESIATKA“
Obľúbené číslo: 6
Športový vzor: Alexander Ovechkin
Florbalový vzor: Kim Nilsson
Hokejka, s ktorou hrávaš: OXDOG ZERO 27
Obľúbené miesto na oddych: Posteľ
Obľúbené jedlo: Kebab
Obľúbený nápoj: Kofola
Obľúbený film/seriál: Narcos
Obľúbená činnosť mimo šport: Prechádzka so psom
Čo by si robil keby nehráš florbal: Neviem si predstaviť, čo by som bez florbalu robil
"
Máme za sebou ďalší ročník, ktorý skončil nakoniec predčasne. V juniorskej lige ste vyhrali základnú časť. Bolo všetko podľa plánov a príprav?
V celku áno. Mali sme samozrejme cieľ obsadiť prvé miesto v základnej časti, ktorú sme vyhrali a tvrdo sme na ňu makali. Ligu sme mali dobre rozbehnutú a verili sme si, že túto sezónu to dotiahneme až do vysnívaného finále.
Prvé kolo playoff bolo posledným bojom o titul. Ty si sa v ňom nepríjemne zranil. Povedz nám najskôr o sérii proti Tsunami Záhorská Bystrica, aká bola?
Do série sme vstupovali ako lídri extraligy a tak nám bolo jasné, že Záhorská Bystrica nás bude chcieť zastaviť. Ako tím sme to zvládli a nedali sme Záhorskej nič zadarmo a tak sme sériu ovládli 3:0 na zápasy. Veľká škoda toho, že sme v playoff už nemohli pokračovať kvôli pandémií koronavírusu.
Čo zranenie? Ako si spomínaš na tieto škaredé momenty?
Nerád na to spomínam. Mal som strach, že sa na svet už nikdy nepozriem dvomi očami. Dosť dlho som na oko nevidel dobre a podľa slov lekára bol úraz dosť vážny. Lekári mi nasadili prísny kľudový režim bez žiadnej fyzickej činnosti, ktorý musím dodržiavať doteraz. Týmto by som sa chcel poďakovať všetkým lekárom v Bratislave a Trenčíne, ktorí mi poskytli plnú zdravotnú starostlivosť. Všetko nakoniec dobre dopadlo, oko sa vyliečilo a som to znovu starý ja.
Som veľmi rád, že som túto sezónu mohol nastúpiť v mužskej extralige. Nemal som v pláne tam dávať góly, ale spoznať mužskú extraligu od juniorskej. Keď som strelil svoj prvý gól v áčku bol to úžasný pocit, ktorý by som chcel znovu zažiť. Chalani mi samozrejme gratulovali a tešili sa so mnou. Tento gól bol pre mňa ale drahý, pretože ma stál zlomenú hokejku a 3€ v našom hráčskom pokutovníku za prvý gól.
Momentálne študuješ na Strednej priemyselnej škole v Dubnici nad Váhom. Aký odbor študuješ a prečo práve táto škola?
Popravde, vôbec som nevedel na akú strednú školu mám ísť. Veľa známych mi vravelo, že technický smer má budúcnosť. Tak som si vybral práve priemyslovku v Dubnici, ktorá mala aj dobré meno medzi strednými technickými školami. Momentálne tretí rok študujem odbor elektrotechnik.
Pred dvoma mesiacmi si oslávil 18 rokov. Aká bola oslava ? Bol popri florbalovej sezóne čas na väčšiu oslavu? A čo darčeky?
Na veľkú oslavu ani nebol čas. Oslavoval som doma so svojou rodinou a priateľkou. Darčeky boli bežné ako napríklad oblečenie, drogéria a financie.
„FBC DESIATKA“
Obľúbené číslo: 6
Športový vzor: Alexander Ovechkin
Florbalový vzor: Kim Nilsson
Hokejka, s ktorou hrávaš: OXDOG ZERO 27
Obľúbené miesto na oddych: Posteľ
Obľúbené jedlo: Kebab
Obľúbený nápoj: Kofola
Obľúbený film/seriál: Narcos
Obľúbená činnosť mimo šport: Prechádzka so psom
Čo by si robil keby nehráš florbal: Neviem si predstaviť, čo by som bez florbalu robil