2009 
"
Počas letnej prípravy si hral v obrane. Následne prišla sezóna a teba sme mohli vidieť v útoku. Ako si sa popasoval s touto zmenou?
Nakoľko sme od príchodu nového trénera Holovku začali hrať úplne iný systém ako po predošlé sezóny, bol som z toho zo začiatku trošku „v lese“. Neskôr som viac a viac chápal čo od nás tréner chce a požaduje. Postupom času si myslím, že to bolo lepšie. Akurát mi chýbala v útoku rýchlosť a lepšia dynamika v nohách.
Neskôr počas sezóny si sa opäť vrátil do obrany. Bolo pre teba ťažké zmeniť pozíciu na ihrisku?
Ani nie. Pamätám si na zápasy pod trénerom Ságom, kde som v základnom systéme 2-1-2 vystriedal za jeden zápas všetky posty okrem brankára, takže ja s týmto problém naozaj nemám. Akurát aj obrana v systéme čo sme hrali túto sezónu sa výrazne líšila od tých predošlých, ale viem sa rýchlo aklimatizovať.
Ktorá z týchto pozícii je pre teba obľúbenejšia a prečo? Si skôr ofenzívne zmýšľajúci hráč alebo radšej rozohrávku rozbiehaš?
V posledných 2-3 sezónach som toho viacej odohral v obrane, kde som rozohrávku rozbiehal a musím povedať, že ma to baví a aj si v tom verím. Ako som však dostal šancu v útoku, zapáčilo sa mi aj tam, dá sa tam hrať viac uvoľnene ako v obrane, kde môžem byť pod určitým tlakom. Ako som však spomínal, chýbala mi rýchlosť v útoku, čo bol trošku môj obmedzujúci faktor, ale s tým sa popasujem cez toto „hluché“ obdobie. A keby si mám vybrať medzi bombou do bránky a nahrávkou do prázdnej, vyberiem si nahrávku.
Už dlhšie pôsobíš ako hlavný tréner prípravky. Čo ťa na tejto práci baví najviac ?
Najviac ma baví sledovať tie decká ako rastú a zlepšujú sa. Najmä, keď chodia pravidelne na tréningy a neflákajú cvičenia. Deti sa rýchlo učia a pokiaľ naplno využijú všetok čas na tréningu, tak je na nich veľmi rýchlo bádať progres. Škoda, že nám túto sezónu korona vzala majstráky, veril som, že by sme sa mohli pobiť o pekný výsledok. A takisto ma baví taká tá detská úprimnosť. Radšej trénujem „malé deti“, ako nejakých „veľkých frajerov“ alebo podobne.
Vidíš v niektorých z hráčov potenciál do budúcnosti, aby sa z dnešných prípravkárov stali hráči "A" mužstva prípadne niektorí aj reprezentanti?
Myslím, že mužské „Ačko“ sa nemusí báť budúcnosti, pretože talentov v našich mládežníckych kategóriach je plno v každej kategórií. A či aj reprezentantov, záleží už od nich. Základ si myslím majú dobrý, už je len na nich, aby stále makali, počúvali trénerov a zlepšovali sa aj v ďalších kategóriach. Reprezentant by mal podľa mňa vždy robiť niečo naviac, ako len „obyčajný“ hráč a takisto by mal byť skromný a pokorný. Zrovna tieto dve vlastnosti mi trochu absentujú u hráčov vo vyšších kategóriach, kedy si myslia, že už nie je nad nich, a to je cesta do zatratenia. Mať talent od boha je pekná vec, ale pokiaľ ten talent nerozvíjate, skôr či neskôr vás obehne nejaký iný „dríč“, ktorý možno v mladšom veku tak nevynikal, ale poctivou prácou sa vyštveral po rebríku vyššie.
Viem o tebe, že v posledných mesiacoch sa tvoj osobný život trochu zmenil a taktiež si si našiel popri udržiavaní sa vo fyzickej kondícii aj iné záľuby so svojimi spoluhráčmi v online svete.
Našiel som si priateľku, tak sa snažím venovať hlavne jej, potom mám dosť zameškanú školu, ktorej sa tiež musím povenovať, no a v neposlednom rade trénujeme s pár spoluhráčmi hlavne streľbu a pozičnú hru v CS:GO, takže sa absolútne nemám kedy ani nudiť.
„FBC DESIATKA“
Obľúbené číslo: 29
Športový vzor: Pavel Datsyuk
Florbalový vzor: Mika Kohonen
Hokejka, s ktorou hrávaš: EXEL P80 2.9
Obľúbené miesto na oddych: Príroda
Obľúbené jedlo: Špagety
Obľúbený nápoj: Kofola
Obľúbený film/seriál: Rychle a zbesile, South park
Obľúbená činnosť mimo šport: CS:GO
Čo by si robil keby nehráš florbal: Vozil sa na kolieskových korčuliach
"
