MY TRENČIANSKE NOVINY / 1. FBC STÁLE MEDZI NAJLEPŠÍMI

.

"

Týždenník MY Trenčianske noviny uverejnili 17. decembra vo svojom Vianočnom dvojčísle 50-51 okrem ostatných zaujímavých informácií a rozhovorov aj rozhovor so športovým riadiťeľom ŠK 1. FBC Trenčín Ivanom Piovarčim zo dňa 13. decembra. Uvedený rozhovor redaktora Martina Jurča vám prinášame v plnom znení aj na našom webe.


ŠK 1. FBC TRENČÍN, najúspešnejší florbalový klub v Trenčíne, s takmer 200 členskou základňou, prezentuje už svoju 14. sezónu trenčiansky florbal na Slovensku. Ako sa v polčase sezóny klubu darí, sme sa spýtali športového riaditeľa klubu Ivana Piovarčiho.


Aké sú novinky v klube?

V prvom rade treba povedať, že pred revolučnými novinkami uprednostňujeme systematickú, cieľavedomú prácu. Ale pozitívom určite je, že všetci hráči boli pred sezónou vystrojení novými dresmi a taktiež aj tréningovým oblečením. Klub postupne odmeňuje za dosiahnuté výkony a výsledky svoje mládežnícke kategórie florbalovým vybavením, hokejkami a brankárov novými brankárskymi výstrojmi. Sme presvedčení, že v tomto smere patríme na Slovensku k úplnej špičke. V súčasnosti pracujeme na zavedení nového klubového Youtube kanálu, aby si fanúšikovia mohli pozrieť napr. zostrihy našich zápasov. Veríme, že na play off by to mohlo fungovať. Rovnako sme zahájili prácu na inovácii našej webovej stránky tak, aby pôsobila modernejším, dynamickejším dojmom. Predsa len, má už trinásť rokov a hoci v čase svojho vzniku bola doslova priekopnícka, sme si vedomí, že aj v tomto smere treba udržať krok. Klub je aktívny aj na Instagrame, kde zverejňuje fotografie a zaujímavosti nielen z mužskej kategórie, ale aj z mládeže.


Sezóna mužov je rozbehnutá. Ako ju vnímate, čo sa darí/nedarí, čo by ste radi dosiahli?

Vzhľadom k tomu, že naša kabína opäť výrazne „omladla“, s výkonnosťou A-tímu sme viac menej spokojní. Pohybujeme sa v prvej polovici tabuľky, dokážeme hrať vyrovnané zápasy aj s tímami absolútnej špičky. S výnimkou domácej prehry so Spišskou N./ Vsou (8:9) sme v žiadnom zo zápasov nesklamali. Problémom však stále ostáva udržať si stopercentnú koncentráciu počas celého zápasu, keď nám niekedy krátky časový úsek dokáže pokaziť poctivo rozrobenú prácu. V tomto smere bol svetlou výnimkou zápas na pôde obhajcu titulu Tsunami Záhorská Bystrica, v ktorom sme zvíťazili 6:5 po samostatných nájazdoch, hoci súper v predchádzajúcich piatich kolách nestratil ani jediný bod. Náš sezónny cieľ je podobný ako posledné roky – konečne prekročiť svoj tieň a prejsť do semifinále play off. Už sa nám to dlho nedarí a ani tento rok to nebude jednoduché. Veď si zoberme, že namiesto skúsených Mituchu, Seriša, Trefného, Galla či Podmanického, ktorí z rôznych objektívnych či subjektívnych príčin s florbalom skončili, resp. odišli do iných klubov, prišli väčšinou úplní mladíci. Výnimkou sú len Noro Ondrášik a Miško Baco, ktorí sa do tímu vrátili po dlhšej odmlke. Vieme, že naša cesta je dlhá, preto musíme mať veľmi veľa trpezlivosti.


V posledných rokoch máte veľa mladých hráčov, ktorých zapracúvate do tímu. Darí sa to? Udržia sa alebo je to stále o hľadaní optimálneho zloženia?
Dá sa povedať, že až v tejto sezóne to začína prinášať ovocie. Družstvo je naozaj veľmi mladé, veď Kyselica a Paluš sú prvý rok mužmi, Hatala, Masár, Bajo, Peško sú vekom stále juniori, Virga a Mayer dokonca dorastenci a všetci sú prakticky členmi základnej zostavy. Okrem nich už stihli „privoňať“ k mužskej extralige aj Chochula, Kopecký, Fürsten, Kopačka či Mičko. To, či sa v kádri udržia, závisí len a len od nich, aký budú mať prístup k tréningu a ako si to nastavia v hlavách. Ak sa im to nepodarí, na ich miesta čakajú ďalší. Z tohto pohľadu môže byť teda náš pohľad optimistický – ale pozor! Florbal je stále amatérskym športom a ak sa niekto rozhodne ísť študovať alebo pracovať inde, ovocie našej práce zožne možno niekto iný a nám ostanú oči pre plač ... Tým chcem povedať, že práca, ktorú robíme, je naozaj behom na dlhú trať a cieľ môže zostať aj dlhé roky v nedohľadne.

Mládežníci sú na Slovensku zárukou vysokého štandardu. Ako hodnotíte ich výsledky za posledný rok? Držia vysoký štandard, zlepšujú sa alebo naopak zhoršujú?

Tu sa nám darí. Tréneri Branislav Šajban a Richard Rebro skvele pracujú v mladších žiakoch a prípravke, každoročne vštepia všetkým novým adeptom pevné florbalové základy a vzťah k pravidelnému tréningu. Od kategórie starších žiakov vyššie potom už v regióne viac rokov neohrozene kraľujeme. Škoda len, že konkurencia sa nám zatiaľ príliš nepribližuje, potrebovali by sme viac ťažkých zápasov. Jeden – dva kvalitné turnaje v Česku pre každú vekovú kategóriu sú síce veľmi prospešné, ale nenahradia kvalitnú dlhodobú súťaž. Myslím si, že je potešiteľné, že v našom klube pracuje v mládežníckych kategóriách desať kvalifikovaných trénerov, do tohto počtu nezahrňujem družstvá mužov a žien. U juniorov pôsobí český tréner Pavel Polakovič, ktorý má už v Trenčíne trvalé bydlisko, o dorast sa starajú ešte aktívni ligoví hráči Jakub Kollár – Dušan Ďurmek, o starších žiakov bratská dvojica Marek a Patrik Bulkovci, ktorí sú aj trénermi regionálnych mládežníckych výberov. Potešiteľné je, že ako asistenti pôsobia u detí aj mladí aktívni hráči - Šimon Hatala a Marek Kyselica, ktorí tak zbierajú svoje prvé trénerské skúsenosti.


Máte toho veľa za sebou a určite máte nejaké vízie. Aké to sú?

Vízia klubu je jednoznačná, ale prirodzená a ničím zvláštna – pokúsiť sa vrátiť s A-mužstvom na pozície spred štyroch rokov a znovu bojovať o medaily. Je to veľmi ťažké, pretože konkurencia rastie a udržať družstvo viac rokov pohromade je prakticky nemožné. Veríme však, že raz si to všetko „sadne“ a úspechu sa dočkáme. Podmienené to musí byť úprimným vzťahom ku klubu a poctivou tréningovou prácou všetkých hráčov, ale najmä udržiavaním dobrých vzťahov v kabíne. Všetci tréneri mládeže musia zasa v každom momente myslieť na to, že „výkladnou skriňou“ je a vždy bude jeho A-mužstvo a to bez ohľadu na to, aké výsledky momentálne dosahuje. Ak by sa chcel niekto zamerať len na svoju kategóriu, uzavrieť sa do nejakej bubliny a vytvoriť si svoj „klub v klube“ , mohlo by to pokaziť prácu nám všetkým. Preto trénerov mládeže zásadne nehodnotíme podľa výsledkov, ale podľa počtu a kvality hráčov, ktorých dokážu pripraviť pre vyššiu vekovú kategóriu. Sme presvedčení, že to je jediná správna cesta.


Obľuba florbalu stúpa. Nedávno boli MS v Česku, kde chodí veľa divákov. Darí sa lákať mladé talenty do klubu?

Návštevnosť MS v Česku bola rekordná, obdivuhodná. Som rád, že aj televízii bolo pri tých úžasných návštevách viackrát vidieť aj početnú skupinku našich hráčov a rodičov v dresoch 1.FBC Trenčín. Vďaka, aj to robí nášmu klubu veľmi dobrú reklamu. A čo sa týka nových adeptov – s tým my problém naozaj nemáme. Len na začiatku tejto sezóny sa nám ich do najnižších vekových kategórií prihlásilo viac ako dvadsať. Okrem toho nás teší, že do vyšších mládežníckych kategórií sa nám hráči ponúkajú sami, čo je najlepším ocenením našej práce. Musíme si však z nich vyberať veľmi citlivo najmä z dvoch príčin: po prvé - ak nie sú lepší ako domáci, prednosť by mal vždy dostať vlastný odchovanec a po druhé - v žiadnom prípade nechceme likvidovať konkurenčné kluby, ktoré väčšinou nemajú dostatočný počet hráčov.


Hráčov u mládeže máte dostatok alebo prijímate ďalších aj počas sezóny ? Ak áno, čo im môže Váš klub ponúknuť?


Nových hráčov radi privítame u nás vždy, najmä tých, ktorí patria do tých najnižších vekových kategórií, t. j. 9 až 12-ročných. A čo klub ponúka? V prvom rade zmysluplné a zdravé trávenie voľného času, pestré tréningové jednotky pod vedením kvalifikovaných trénerov, ale i nadštandardnú komunikáciu s rodičmi. V klube razíme heslo, že na prvom mieste je vždy škola, ale florbal musí byť hneď za ňou. Bežné sú tréningy trikrát do týždňa, ale tí najtalentovanejší majú možnosť tréningu aj každý pracovný deň. Navyše, ponúkame výborné materiálne zabezpečenie hráčov i brankárov. Rodičov však chceme týmto upozorniť, že nie sme záujmovým krúžkom, ale ako seriózny klub si postupne vychovávame a pripravujeme hráčov pre naše extraligové družstvo. Preto ak má hráč trénovať raz do týždňa a trikrát navštevovať iné krúžky, nemá to zmysel pre neho ani pre klub. K športovému majstrovstvu sa možno dopracovať len pravidelným tréningom, to sa oklamať nedá.


V akom rozsahu spolupracujete s rodičmi ? Zo strany klubu sa staráme nielen o športový rast hráčov, ale aj o ich výchovu, tréneri sa zaujímajú aj o ich výsledky v škole. Naopak, mnohí z rodičov nám túto starostlivosť mnohonásobne vracajú tým, že zastávajú funkcie vedúcich jednotlivých družstiev, podieľajú sa bez nároku na preplatenie na preprave na majstrovské zápasy a turnaje a počas súťaže tvoria fanklub, ktorý vytvára chlapcom domáce prostredie aj na ihriskách súperov. Momentálne sa najsilnejšia takáto partia vytvorila v kategórii starších žiakov, postupne sa modeluje aj u mladších. Pomoc rodičov si veľmi vážime, pomáha nám zjednodušovať a skvalitňovať prácu celého klubu.


Darí sa lákať divákov do hľadiska? Vytvoriť nejakú fanúšikovskú základňu?

Obľubou sa dá porovnávať s hádzanou, volejbalom, basketbalom - tradičnými halovými športami. Tak toto je na Slovensku naozaj problém – ľudia sa akoby o kolektívne športy prestali zaujímať. Samozrejme, vyplýva to aj z úrovne našich súťaží, ktorá je zasa presným zrkadlom nedostatočnej starostlivosti štátu o šport. Aj návštevy na futbalovej a hokejovej lige sú podľa mňa podpriemerné. Ale v porovnaní s ostatnými halovými športami je už florbal naozaj konkurencieschopný a naše návštevy v domácom prostredí sú nadpriemerné, ak nie najvyššie v súťaži vôbec. Pod dvesto divákov klesne návšteva len zriedkavo, na mestskom derby je viac ako trojnásobná, takže aj toto musíme v rámci našich „malých slovenských pomerov“ považovať za úspech.


Na záver mi dovoľte poďakovať všetkým našim priaznivcom, sponzorom i rodičom hráčov za podporu počas celého roku. Všetkým želám v mene klubu pevné zdravie a veľa osobných i pracovných úspechov do Nového roku 2019. Verím, že my sme ich svojou prácou nesklamali a že nám zachovajú svoju priazeň aj do budúcnosti.
"