2009 
.
"
V Športovom klube 1. FBC Trenčín nepôsobí len množstvo hráčov, ale taktiež trénerov. Pre niektorých trénerov je však veľmi blízke spojenie aj s hráčskou kariérou v mužskom „A“ tíme. Jedným z nich je aj Richard REBRO. Rodák z Púchova trénuje v klube už tretiu sezónu a v rozhovore nám priblížil práve jeho trénerské skúsenosti, ktoré získal za tento čas. Povedal nám aj tajomstvá zo šatne mladých florbalistov, ale taktiež svoj pohľad na nasledujúci zápas mužského tímu v extralige.
Pôsobíš ako tréner už tretiu sezónu. Ako si sa k tejto práci dostal?
K trénovaniu detí som sa dostal spolu s vtedajším spolužiakom a spoluhráčom Dominikom Marienkom tuším v 3. ročníku na športovom gymnázium. Spolu sme trénovali staršiu prípravku, kde Dodo bol hlavný tréner a ja som bol jeho asistentom. Obidvaja sme v tú dobu pôsobili aj u mladších žiakov, kde sme boli asistenti u pána trénera Šajbana. Momentálne pôsobím ako tréner staršej prípravky spolu so Šimonom Hatalom, kde nám veľkou mierou pomáha práve p. Šajban. Na oplátku sa snažím zase ja jemu pomáhať pri mladších žiakoch a zastávam úlohu asistenta.
Trénuješ najmenšie deti, ale pôsobíš taktiež ako asistent u mladších žiakov. Čo si myslíš, že je najdôležitejšie naučiť tieto deti?
Z môjho pohľadu je najdôležitejšie naučiť týchto malých florbalistov behať a narábať s florbalkou. Oni sami prídu na to, ako dávať góly. My tréneri sme tam od toho, aby sme ich usmerňovali správnym smerom a pomáhali k správnym návykom. Treba ich učiť jednoduché základy - správne držať florbalku obidvoma rukami, ukázať im základy streľby a nahrávky. Naučiť ich, že prihrávka je vždy rýchlejšia ako keď len niekto beží s loptou, že florbalka je florbalka a nie sekera ani valaška, a že je pekné gól dať a ešte krajšie na gól nahrať. Od týchto „florbalových vychytávok“ sme tam ja a Šimon, pán Šajban ma zase veľa skúsenosti s trénovaním a celkovo s výchovou hráčov.
Čo ťa na tréningoch najviac baví a čo ťa na nich dokáže najčastejšie prekvapiť?
Na trénovaní detí ma najviac baví to, že sa sám cítim ako dieťa na tých tréningoch. Je to skôr pre mňa príjemný oddych a relax prísť na tréning detí, kde síce príde nezastaviteľný krik, ale tie úprimne usmiate výrazy v tvárach to dokážu vyžehliť. Hlavným cieľom našich tréningov je, aby to tie deti bavilo, čo si myslím že nám vychádza až moc. A čo ma dokáže prekvapiť? Hlášky, ktoré z tých chalanov často krát vypadávajú – taký malý expert je na to Bebo, ale ostatní chalani sa tiež nedajú zahanbiť a celkovo sme tam taká humorná kopa. Máme v tíme obra, sloníka, ňufka – je tam všetko. Trochu na škodu to je v zápasoch, kde nám niekedy viazne disciplína, ale to všetko doladíme.
Ako by si zhodnotil doterajšie pôsobenie detí v súťaži?
Čo sa týka zápasov staršej prípravky, som rád že hráme vyrovnané zápasy v podstate s každým súperom a neni to ako kedysi, keď sme vyhrávali o 15 gólov pravidelne každý druhý zápas. Teraz bývajú zápasy častokrát vyrovnané až do konca a je sa na čo dívať. U mladších žiakov tiež išla úroveň hore a bývajú to veľmi dobré zápasy. Hlavne v tejto žiackej kategórií máme veľa talentov, s ktorými treba pracovať aby nezaspali na vavrínoch a stále sa zlepšovali.
Čo by si chcel v trénovaní v budúcnosti dokázať?
Nejaký konkrétny cieľ v trénovaní nemám, asi len to aby si tí chalani, ktorých som trénoval a trénujem na mňa v dobrom spomenuli a aby som im niečo dal do florbalového aj normálneho života.
Poďme aj k tvojej hráčskej kariére. V prebiehajúcej sezóne hrávaš na viacerých postoch. Tréner ťa stavia aj do obrany, ale aj do útoku. Kde to tebe osobne najviac vyhovuje?
V momentálnej sezóne mi najviac vyhovuje hrať v obrane, kde som častejšie v kontakte s loptou hlavne pri rozohrávke. Celkovo mi však nerobí problém zahrať na žiadnom poste, správny florbalista musí vedieť zahrať všade.
Blíži sa 6. január a to znamená zápas mužského „áčka“ so Sabinovom. Ako tento zápas vidíš?
Tak hlavne takéto zápasy proti tímom, čo sú pod nami v tabuľke sú naše špecialitky. Samozrejme, že si 3 body tak ľahko zobrať nenecháme, ale na ploche sa môže stať všeličo. Nemôžeme podceniť súpera, žiadny súper sa sám neporazí. Hlavne si musíme preniesť slová od trénera aj na plochu, aby sme boli tím aj na ihrisku a nie iba slovami v kabíne. Verím však, že to nebude nudný zápas a diváci sa prídu zabaviť a fandením nás podporiť.
"
K trénovaniu detí som sa dostal spolu s vtedajším spolužiakom a spoluhráčom Dominikom Marienkom tuším v 3. ročníku na športovom gymnázium. Spolu sme trénovali staršiu prípravku, kde Dodo bol hlavný tréner a ja som bol jeho asistentom. Obidvaja sme v tú dobu pôsobili aj u mladších žiakov, kde sme boli asistenti u pána trénera Šajbana. Momentálne pôsobím ako tréner staršej prípravky spolu so Šimonom Hatalom, kde nám veľkou mierou pomáha práve p. Šajban. Na oplátku sa snažím zase ja jemu pomáhať pri mladších žiakoch a zastávam úlohu asistenta.
Z môjho pohľadu je najdôležitejšie naučiť týchto malých florbalistov behať a narábať s florbalkou. Oni sami prídu na to, ako dávať góly. My tréneri sme tam od toho, aby sme ich usmerňovali správnym smerom a pomáhali k správnym návykom. Treba ich učiť jednoduché základy - správne držať florbalku obidvoma rukami, ukázať im základy streľby a nahrávky. Naučiť ich, že prihrávka je vždy rýchlejšia ako keď len niekto beží s loptou, že florbalka je florbalka a nie sekera ani valaška, a že je pekné gól dať a ešte krajšie na gól nahrať. Od týchto „florbalových vychytávok“ sme tam ja a Šimon, pán Šajban ma zase veľa skúsenosti s trénovaním a celkovo s výchovou hráčov.
Čo ťa na tréningoch najviac baví a čo ťa na nich dokáže najčastejšie prekvapiť?
Na trénovaní detí ma najviac baví to, že sa sám cítim ako dieťa na tých tréningoch. Je to skôr pre mňa príjemný oddych a relax prísť na tréning detí, kde síce príde nezastaviteľný krik, ale tie úprimne usmiate výrazy v tvárach to dokážu vyžehliť. Hlavným cieľom našich tréningov je, aby to tie deti bavilo, čo si myslím že nám vychádza až moc. A čo ma dokáže prekvapiť? Hlášky, ktoré z tých chalanov často krát vypadávajú – taký malý expert je na to Bebo, ale ostatní chalani sa tiež nedajú zahanbiť a celkovo sme tam taká humorná kopa. Máme v tíme obra, sloníka, ňufka – je tam všetko. Trochu na škodu to je v zápasoch, kde nám niekedy viazne disciplína, ale to všetko doladíme.
Ako by si zhodnotil doterajšie pôsobenie detí v súťaži?
Čo sa týka zápasov staršej prípravky, som rád že hráme vyrovnané zápasy v podstate s každým súperom a neni to ako kedysi, keď sme vyhrávali o 15 gólov pravidelne každý druhý zápas. Teraz bývajú zápasy častokrát vyrovnané až do konca a je sa na čo dívať. U mladších žiakov tiež išla úroveň hore a bývajú to veľmi dobré zápasy. Hlavne v tejto žiackej kategórií máme veľa talentov, s ktorými treba pracovať aby nezaspali na vavrínoch a stále sa zlepšovali.
Čo by si chcel v trénovaní v budúcnosti dokázať?
Nejaký konkrétny cieľ v trénovaní nemám, asi len to aby si tí chalani, ktorých som trénoval a trénujem na mňa v dobrom spomenuli a aby som im niečo dal do florbalového aj normálneho života.
Poďme aj k tvojej hráčskej kariére. V prebiehajúcej sezóne hrávaš na viacerých postoch. Tréner ťa stavia aj do obrany, ale aj do útoku. Kde to tebe osobne najviac vyhovuje?
V momentálnej sezóne mi najviac vyhovuje hrať v obrane, kde som častejšie v kontakte s loptou hlavne pri rozohrávke. Celkovo mi však nerobí problém zahrať na žiadnom poste, správny florbalista musí vedieť zahrať všade.
Blíži sa 6. január a to znamená zápas mužského „áčka“ so Sabinovom. Ako tento zápas vidíš?
Tak hlavne takéto zápasy proti tímom, čo sú pod nami v tabuľke sú naše špecialitky. Samozrejme, že si 3 body tak ľahko zobrať nenecháme, ale na ploche sa môže stať všeličo. Nemôžeme podceniť súpera, žiadny súper sa sám neporazí. Hlavne si musíme preniesť slová od trénera aj na plochu, aby sme boli tím aj na ihrisku a nie iba slovami v kabíne. Verím však, že to nebude nudný zápas a diváci sa prídu zabaviť a fandením nás podporiť.
