2009 
.
"
Prinášame vám rozhovor športového redaktora MY Trenčianske noviny Martina Jurča so športovým riaditeľom ŠK 1. FBC Trenčín Ivanom Piovarčim. Rozhovor bol uverejnený v utorok 18. Decembra vo vianočnom dvoj čísle 50-51. Prinášame vám ho v plnom znení.
Na slovenskej florbalovej scéne sú stálicou. 1. FBC FLORBAL Trenčín patrí medzi najúspešnejšie kluby na Slovensku. Štyri ligové tituly mužov a juniorov sú zárukou kvalitnej práce. Florbalový klub so základňou takmer 200 hráčov túži po ďalších úspechoch.
ŠK 1.FBC Trenčín patrí medzi kvalitné florbalové značky na Slovensku. Aké máte novinky?
Nie sme klubom, ktorý sa každoročne snaží o nejaké prevratné zmeny. Usilujeme sa predovšetkým o to, aby sa materiálne a tréningové podmienky v našom klube neustále zlepšovali. To sa nám aj v tejto sezóne darí či už čo sa týka obsadenia trénerských postov, počtu tréningových hodín, ale aj vybavenia nielen A-mužstva, ale aj mládežníckych tímov. Novinkou bolo usporiadanie prvej brankárskej florbalovej školy na Slovensku GOALIE ACADEMY, z ktorej, ako veríme, sa stane tradícia.
Prvý tím sa nachádza v strede tabuľky. Ako hodnotíte súčasnú sezónu?
Naším interným cieľom pred začiatkom sezóny bolo umiestnenie v prvej štvorke. Momentálne strácame na štvrtý tím tabuľky päť bodov, takže úplná spokojnosť byť nemôže. Začiatok sme pritom nemali zlý – v prvých šiestich kolách sme narazili na všetkých vlaňajších semifinalistov a väčšinou sme s nimi dokázali aj bodovať. Trápili sme sa však s papierovo slabšími súpermi. Ak toto zlomíme, máme ešte šancu posunúť sa v tabuľke vyššie, veď v posledných ôsmich kolách hráme so šiestimi súpermi, ktorí sú zatiaľ čo sa týka umiestnenia pod nami. Záver súťaže ukáže, ako dokážeme zužitkovať decembrovú prípravu počas ligovej prestávky a ako sa dokážeme naladiť na záverečné play off. Chlapcom prízvukujeme, že pred play off sa nedá mávnuť čarovným prútikom a zrazu to pôjde. Je to o kvalitnej príprave a „o hlavách“. V posledných rokoch sa nám táto rozhodujúca časť súťaže nevydarila, pokúsime sa to zlomiť. Chcelo by to ale vylepšiť si pozíciu po základnej časti.
Posledné sezóny z výsledkového hľadiska nie sú medailové. Podarilo sa vám už stabilizovať káder?
Stabilizácia kádra je u nás beh na dlhú trať, ale dá sa povedať, že smer máme správny. Pri našej filozofii výchovy vlastných hráčov musíme byť skrátka trpezliví. Osobne si myslím, že to potrvá ešte dve – tri sezóny, kým trvalo zapracujeme do kádra mladých hráčov zo „silných“ ročníkov 2000, 2001 a 2002. Z nich v seniorskej súťaži už pravidelne hráva Šimon Hatala, ale nakukli do nej aj ďalší. Je teraz už len na chlapcoch, aby sa poctivo pripravovali, chytili príležitosť za pačesy a nepremrhali svoj talent.
Veľkú pozornosť venujete mládežníckym výberom. Tie patria dlhodobo k špičke Slovenska. Ako hodnotíte ich výsledky?
Áno, mládež je pre nás prioritou a v posledných rokoch aj našou pýchou. Florbal je u nás zatiaľ amatérsky šport a hráčov si preto treba vedieť vychovať. Kvalita tréningového procesu sa výrazne skvalitnila príchodom skúseného českého trénera Pavla Polakoviča a návratom Mareka Bulka, ktorí spolu so šéftrénerom mládeže Braňom Šajbanom tvoria kostru trénerského kádra. Teší nás však, že trénerskú kvalifikáciu získali aj viacerí súčasní aktívni hráči, ktorí pôsobia zatiaľ väčšinou na pozíciách asistentov a ktorých trénerstvo doslova „chytilo“. Patria k nim Dušan Ďurmek, Richard Rebro, Kubo Kollár, Marek Kyselica aj Šimon Hatala. Trénerskú kvalifikáciu získal aj Patrik Bulko, z dievčat Barbora Filová a Mária Rástočná. Som presvedčený, že príprava, vrátane tréningových podmienok je mimoriadne kvalitná a tak snáď jediným negatívom je to, čo nemôžeme zatiaľ ovplyvniť: chýba nám vyšší počet kvalitných majstrovských zápasov, lebo súťaže počínajúc kategóriou dorastu smerom nižšie sa hrajú zatiaľ iba na regionálnej úrovni, kde absentuje vyšší počet kvalitných súperov. Snažíme sa to nahrádzať turnajmi v Čechách. Zatiaľ najväčším úspechom je tohtoročné 3.miesto mladších žiakov v konkurencii vyše päťdesiatich českých tímov na turnaji Hummel Open Game v Brne. Tých turnajov v zahraničí by sa žiadalo ešte viac, ale bez finančných príspevkov rodičov to nejde a nie každý z nich si to môže dovoliť. Takže v tomto smere sme dosť limitovaní, lebo vycestovať na turnaj nekompletní by neplnilo svoj základný účel. Ale rodičom by som chcel vysloviť na tomto mieste veľkú vďaku, v drvivej väčšine svoje deti podporujú a mnohí z nich sa aj aktívne podieľajú na práci v klube.
Aké sú vízie klubu do budúcnosti?
Práve vzhľadom na naše investície do prípravy mládeže sa chceme postupne znova vrátiť na medailové priečky. Predsa len, seniorské A-mužstvo je výkladnou skriňou každého klubu. Keď budeme venovať mládeži aj naďalej rovnakú pozornosť ako doteraz, veríme, že výsledky sa prejavia aj „hore“. Naďalej chceme stavať prevažne na vlastných odchovancoch. No ak niekto prejaví záujem o pôsobenie v našom klube, odháňať ho určite nebudeme. Každopádne takáto cesta je dlhšia, treba mať pri nej väčšiu trpezlivosť a v dnešnej dobe plnej iných lákadiel sa konečný úspech ani dostaviť nemusí. Napriek tomu nechceme ísť cestou získavania hotových hráčov.
V Českej republike sa z florbalu stáva poriadny kolos. Čím sa snažíte vy ľudí a potenciálnych hráčov prilákať do klubu?
V prvom rade treba povedať, že v Čechách vedia tzv. „mladé športy“ spropagovať úplne inak ako u nás. Výsledky sa pravidelne zjavujú v médiách. Každý týždeň je televízny prenos z domácej extraligy a jeden – dva prenosy z najvyššej švédskej súťaže. U nás nevie týmto perspektívnym športom podať pomocnú ruku nikto. Takže rozdiel v propagácii je naozaj diametrálny. Česi skrátka včas odhadli, že florbal je atraktívny a perspektívny svojou dramatickosťou, počtom gólov, ale v porovnaní, napr. s hokejom, aj oveľa nižšími nákladmi. Napriek tomu sa v našom klube darí udržiavať členskú základňu zhruba na úrovni 180 členov. Každoročne uskutočňujeme jeden – dva dobre propagované nábory hráčov, usporadúvame školské turnaje a propagujeme náš šport cez klubový facebook či webovú stránku. Rodičia sa môžu presvedčiť, že jednak nie sme „drahí“, jednak vieme zabezpečiť pre členov špičkové materiálne vybavenie. Navyše sa snažíme dbať aj o výchovnú stránku. Keďže máme kompletnú štruktúru tímov od prípravky až po družstvo dospelých, realizovať sa môže u nás každý a navyše, v mládežníckych kategóriách nikoho nevyraďujeme pre slabšiu výkonnosť. Každý, koho florbal baví, dostane u nás príležitosť. S výnimkou kategórie juniorov u nás výsledky mládeže nie sú síce prioritou, napriek tomu však každý výraznejší úspech našich družstiev poteší nielen vedenie klubu, ale najmä chlapcov. Tí tak získavajú zdravé sebavedomie a motiváciu do ďalšej tvrdej tréningovej prípravy. Sme radi, že naše mládežnícke družstvá patria medzi úzku špičku na Slovensku.
Je v Trenčíne záujem športovej verejnosti o florbal?
Dá sa povedať, že áno. S futbalom a hokejom sa v najbližších rokoch určite môcť porovnávať nebudeme, ale s hádzanou a volejbalom smelo. Tie návštevy sú porovnateľné. A v počte členskej základne sme určite pred nimi, napriek tomu, že v Trenčíne pôsobia dva extraligové kluby. Máme svojich skalných fanúšikov, návšteva na ligových stretnutiach len málokedy klesne pod dvesto divákov. Na poslednom mestskom „derby“, ktoré je ozajstným korením súťaže, ich bolo viac ako sedemsto.
"
Na slovenskej florbalovej scéne sú stálicou. 1. FBC FLORBAL Trenčín patrí medzi najúspešnejšie kluby na Slovensku. Štyri ligové tituly mužov a juniorov sú zárukou kvalitnej práce. Florbalový klub so základňou takmer 200 hráčov túži po ďalších úspechoch.
ŠK 1.FBC Trenčín patrí medzi kvalitné florbalové značky na Slovensku. Aké máte novinky?
Nie sme klubom, ktorý sa každoročne snaží o nejaké prevratné zmeny. Usilujeme sa predovšetkým o to, aby sa materiálne a tréningové podmienky v našom klube neustále zlepšovali. To sa nám aj v tejto sezóne darí či už čo sa týka obsadenia trénerských postov, počtu tréningových hodín, ale aj vybavenia nielen A-mužstva, ale aj mládežníckych tímov. Novinkou bolo usporiadanie prvej brankárskej florbalovej školy na Slovensku GOALIE ACADEMY, z ktorej, ako veríme, sa stane tradícia.
Prvý tím sa nachádza v strede tabuľky. Ako hodnotíte súčasnú sezónu?
Naším interným cieľom pred začiatkom sezóny bolo umiestnenie v prvej štvorke. Momentálne strácame na štvrtý tím tabuľky päť bodov, takže úplná spokojnosť byť nemôže. Začiatok sme pritom nemali zlý – v prvých šiestich kolách sme narazili na všetkých vlaňajších semifinalistov a väčšinou sme s nimi dokázali aj bodovať. Trápili sme sa však s papierovo slabšími súpermi. Ak toto zlomíme, máme ešte šancu posunúť sa v tabuľke vyššie, veď v posledných ôsmich kolách hráme so šiestimi súpermi, ktorí sú zatiaľ čo sa týka umiestnenia pod nami. Záver súťaže ukáže, ako dokážeme zužitkovať decembrovú prípravu počas ligovej prestávky a ako sa dokážeme naladiť na záverečné play off. Chlapcom prízvukujeme, že pred play off sa nedá mávnuť čarovným prútikom a zrazu to pôjde. Je to o kvalitnej príprave a „o hlavách“. V posledných rokoch sa nám táto rozhodujúca časť súťaže nevydarila, pokúsime sa to zlomiť. Chcelo by to ale vylepšiť si pozíciu po základnej časti.
Posledné sezóny z výsledkového hľadiska nie sú medailové. Podarilo sa vám už stabilizovať káder?
Stabilizácia kádra je u nás beh na dlhú trať, ale dá sa povedať, že smer máme správny. Pri našej filozofii výchovy vlastných hráčov musíme byť skrátka trpezliví. Osobne si myslím, že to potrvá ešte dve – tri sezóny, kým trvalo zapracujeme do kádra mladých hráčov zo „silných“ ročníkov 2000, 2001 a 2002. Z nich v seniorskej súťaži už pravidelne hráva Šimon Hatala, ale nakukli do nej aj ďalší. Je teraz už len na chlapcoch, aby sa poctivo pripravovali, chytili príležitosť za pačesy a nepremrhali svoj talent.
Veľkú pozornosť venujete mládežníckym výberom. Tie patria dlhodobo k špičke Slovenska. Ako hodnotíte ich výsledky?
Áno, mládež je pre nás prioritou a v posledných rokoch aj našou pýchou. Florbal je u nás zatiaľ amatérsky šport a hráčov si preto treba vedieť vychovať. Kvalita tréningového procesu sa výrazne skvalitnila príchodom skúseného českého trénera Pavla Polakoviča a návratom Mareka Bulka, ktorí spolu so šéftrénerom mládeže Braňom Šajbanom tvoria kostru trénerského kádra. Teší nás však, že trénerskú kvalifikáciu získali aj viacerí súčasní aktívni hráči, ktorí pôsobia zatiaľ väčšinou na pozíciách asistentov a ktorých trénerstvo doslova „chytilo“. Patria k nim Dušan Ďurmek, Richard Rebro, Kubo Kollár, Marek Kyselica aj Šimon Hatala. Trénerskú kvalifikáciu získal aj Patrik Bulko, z dievčat Barbora Filová a Mária Rástočná. Som presvedčený, že príprava, vrátane tréningových podmienok je mimoriadne kvalitná a tak snáď jediným negatívom je to, čo nemôžeme zatiaľ ovplyvniť: chýba nám vyšší počet kvalitných majstrovských zápasov, lebo súťaže počínajúc kategóriou dorastu smerom nižšie sa hrajú zatiaľ iba na regionálnej úrovni, kde absentuje vyšší počet kvalitných súperov. Snažíme sa to nahrádzať turnajmi v Čechách. Zatiaľ najväčším úspechom je tohtoročné 3.miesto mladších žiakov v konkurencii vyše päťdesiatich českých tímov na turnaji Hummel Open Game v Brne. Tých turnajov v zahraničí by sa žiadalo ešte viac, ale bez finančných príspevkov rodičov to nejde a nie každý z nich si to môže dovoliť. Takže v tomto smere sme dosť limitovaní, lebo vycestovať na turnaj nekompletní by neplnilo svoj základný účel. Ale rodičom by som chcel vysloviť na tomto mieste veľkú vďaku, v drvivej väčšine svoje deti podporujú a mnohí z nich sa aj aktívne podieľajú na práci v klube.
Aké sú vízie klubu do budúcnosti?
Práve vzhľadom na naše investície do prípravy mládeže sa chceme postupne znova vrátiť na medailové priečky. Predsa len, seniorské A-mužstvo je výkladnou skriňou každého klubu. Keď budeme venovať mládeži aj naďalej rovnakú pozornosť ako doteraz, veríme, že výsledky sa prejavia aj „hore“. Naďalej chceme stavať prevažne na vlastných odchovancoch. No ak niekto prejaví záujem o pôsobenie v našom klube, odháňať ho určite nebudeme. Každopádne takáto cesta je dlhšia, treba mať pri nej väčšiu trpezlivosť a v dnešnej dobe plnej iných lákadiel sa konečný úspech ani dostaviť nemusí. Napriek tomu nechceme ísť cestou získavania hotových hráčov.
V Českej republike sa z florbalu stáva poriadny kolos. Čím sa snažíte vy ľudí a potenciálnych hráčov prilákať do klubu?
V prvom rade treba povedať, že v Čechách vedia tzv. „mladé športy“ spropagovať úplne inak ako u nás. Výsledky sa pravidelne zjavujú v médiách. Každý týždeň je televízny prenos z domácej extraligy a jeden – dva prenosy z najvyššej švédskej súťaže. U nás nevie týmto perspektívnym športom podať pomocnú ruku nikto. Takže rozdiel v propagácii je naozaj diametrálny. Česi skrátka včas odhadli, že florbal je atraktívny a perspektívny svojou dramatickosťou, počtom gólov, ale v porovnaní, napr. s hokejom, aj oveľa nižšími nákladmi. Napriek tomu sa v našom klube darí udržiavať členskú základňu zhruba na úrovni 180 členov. Každoročne uskutočňujeme jeden – dva dobre propagované nábory hráčov, usporadúvame školské turnaje a propagujeme náš šport cez klubový facebook či webovú stránku. Rodičia sa môžu presvedčiť, že jednak nie sme „drahí“, jednak vieme zabezpečiť pre členov špičkové materiálne vybavenie. Navyše sa snažíme dbať aj o výchovnú stránku. Keďže máme kompletnú štruktúru tímov od prípravky až po družstvo dospelých, realizovať sa môže u nás každý a navyše, v mládežníckych kategóriách nikoho nevyraďujeme pre slabšiu výkonnosť. Každý, koho florbal baví, dostane u nás príležitosť. S výnimkou kategórie juniorov u nás výsledky mládeže nie sú síce prioritou, napriek tomu však každý výraznejší úspech našich družstiev poteší nielen vedenie klubu, ale najmä chlapcov. Tí tak získavajú zdravé sebavedomie a motiváciu do ďalšej tvrdej tréningovej prípravy. Sme radi, že naše mládežnícke družstvá patria medzi úzku špičku na Slovensku.
Je v Trenčíne záujem športovej verejnosti o florbal?
Dá sa povedať, že áno. S futbalom a hokejom sa v najbližších rokoch určite môcť porovnávať nebudeme, ale s hádzanou a volejbalom smelo. Tie návštevy sú porovnateľné. A v počte členskej základne sme určite pred nimi, napriek tomu, že v Trenčíne pôsobia dva extraligové kluby. Máme svojich skalných fanúšikov, návšteva na ligových stretnutiach len málokedy klesne pod dvesto divákov. Na poslednom mestskom „derby“, ktoré je ozajstným korením súťaže, ich bolo viac ako sedemsto.
