"
"
Viac ako desať rokov patril do našej florbalovej rodiny, pred rokom sa z nej potichu vytratil. Hoci mal platnú hráčsku zmluvu, opustil nás takmer bez rozlúčky so zámerom odísť. Keďže porušil takmer všetky základné ustanovenia zmluvy, ostal celý rok bez florbalu. Po roku sa však Dominik Marienka znovu vracia medzi svojich. Snáď pevnejší, skúsenejší, zodpovednejší. Veríme, že bude pre nás prínosom. Dominikovi sme položili pri tejto príležitosti niekoľko otázok:
Ako došlo k Tvojmu návratu do materského klubu?
Chýbal mi florbal, chýbali mi kamaráti. Ťažko som to znášal. Rozmýšľal som nad tým, že som urobil chybu. Podľahol som tlakom zvonka, s odstupom času som však zistil, že som asi nemal najlepších radcov. S materským klubom som komunikoval len písomne a konfrontačne, to nebolo šťastné riešenie. V poslednom čase som nad tým často premýšľal a začiatkom týždňa dospel k rozhodnutiu, že sa vrátim. Zavolal som športovému riaditeľovi p.Piovarčimu a dohodol si s ním stretnutie.
S akým pocitom si šiel na stretnutie?
Pravdupovediac, nevedel som, čo môžem od toho očakávať. V priebehu roka sme spolu mali jediný rozhovor, pre nás oboch skôr nepríjemný. Ale chvalabohu, tentokrát to dobre dopadlo, spadol mi kameň zo srdca. Vysvetlili sme si okolnosti môjho odchodu a dostal som od klubu druhú šancu. Následne som sa vedeniu klubu i spoluhráčom ospravedlnil a so športovým riaditeľom sme sa dohodli na podpise nového dvojročného kontraktu.
Zobral si si z vývoja udalostí za posledný rok pre seba nejaké ponaučenie?
Áno, že keď chce hráč odísť z materského klubu, nesmie sa hrať na urazeného a, obrazne povedané, „búchať dvermi“. Dnes viem, že rovnakú chybu dvakrát neurobím. Prioritou musí pre mňa byť za každých okolností férová komunikácia s klubom.
Čo si sľubuješ od svojho ďalšieho pôsobenia v 1.FBC?
V prvom rade sa veľmi teším na zápasy, aj keď som si vedomý, že miesto v základnej zostave si budem musieť vybojovať. Toto sme si vysvetlili hneď na začiatku. Chcem absolvovať všetky tréningy, kedy mi to moje zamestnanie umožní, dostať sa do bývalej formy a pomôcť klubu k dosiahnutiu dobrého výsledku. Viem, že to klubu i mojim spoluhráčom dlhujem. A časom by som sa rád vrátil aj k trénovaniu, práca s najmenšími ma naozaj bavila.
Na okolnosti návratu Dominika Marienku sme sa pýtali aj Ivana Piovarčiho, športového riaditeľa klubu:
Prekvapilo Vás, že Dominik prejavil záujem vrátiť sa späť? Predsa len sa zdalo, že vlaňajší rozchod neprebehol úplne v dobrom ...
Poviem úprimne, že jeho záujem ma prekvapil. Ale dá sa povedať, že milo, veď pre mladého človeka nie je práve jednoduché ospravedlniť sa a priznať si chybu. Týmto len stúpol v mojich očiach. Verím, že všetko, o čom sme sa rozprávali, myslel úprimne.
Mali ste od začiatku jasno v tom, že budete s jeho návratom súhlasiť?
Čakal som, s čím príde. Keby prišiel „namajstrovaný“, určite by nepochodil. Presvedčil ma svojím chlapským postojom a tým, že ani na chvíľu nezaváhal nad podpisom novej zmluvy. Keby chcel u nás len „prežiť“ najbližšiu sezónu a potom odísť, neakceptovali by sme to. Páčila sa mi aj jeho argumentácia, že si už nikdy nenechá od nikoho „kecať“ do toho, kde bude hrávať.
Ste presvedčený, že družstvu môže pomôcť?
V prvom rade by som chcel podotknúť, že Dominik nie je prvý prípad, ktorý dostal od vedenia klubu druhú šancu. Väčšinou sa nám to vyplatilo a som presvedčený, že tomu tak bude aj v tomto prípade. Čo sa týka jeho výkonnosti, fyzicky je pripravený, to vieme. A bez florbalu tiež úplne nebol, že sa pripravoval v podmienkach AS Trenčín, nám bolo známe už dlhšie. Jediným problémom je, že pracuje na smeny a nebude môcť absolvovať všetky tréningy. Tak je tomu však aj u viacerých našich hráčov, to sme samozrejme povinní u všetkých akceptovať.
Keď hovoríte, že sa pripravoval v konkurenčnom AS Trenčín, na čom vlastne stroskotali jednania o jeho prestupe?
Paradoxom je, že k žiadnym nedošlo. Hráč chcel predčasne ukončiť zmluvu, k čomu my sme nemali žiadny dôvod. Žiadny záujemca o služby sa nám oficiálne neozval, nehovoriac o tom, že ako hráča pod zmluvou by sme ho nepustili zadarmo. Jediný kontakt zo strany nového klubu prišiel po roku až teraz v auguste, ponuka však bola pre nás neakceptovateľná. Za roky, čo pôsobím v klube už väčšina našich hráčov pochopila, že v prípade pracovného zaradenia alebo štúdia v inom meste sme ochotní hráča vždy uvoľniť a on má následne dvere späť do klubu vždy otvorené. V ostatných prípadoch však určite bude potrebné k uvoľneniu uhradiť výchovné alebo odstupné v súlade s predpismi SZFB. Nevychovávame hráčov preto, aby niekto zadarmo zožal plody našej práce.
Takže záverom: je pre Vás návrat Dominika Marienku dobrou správou?
Keď mladý človek príde k rozumu, je to pre mňa vždy dobrá správa. Verím, že to potvrdí svojím vystupovaním na ihrisku aj mimo neho. Pre mňa bol vždy kvalitným hráčom, navyše praváci sú vždy „nedostatkovým tovarom“. Som na neho zvedavý, jeho prístup k tréningu, vystupovanie i výkony v zápasoch budem pozorne sledovať.
Na tréningoch sa v lete prestal objavovať Matúš Kukaň. Aká je situácia okolo neho?
Matúš v júni ukončil štúdium, zamestnal sa a má veľmi veľa pracovných povinností, takže tréningy skutočne nestíha. S klubom však komunikuje a ubezpečil nás, že s florbalom nehodlá skončiť. Samozrejme, momentálna situácia nás neteší, ale plne ju rešpektujeme. Ja osobne verím, že si Matúš bude vedieť časom zariadiť si veci tak, aby sa mohol medzi nás vrátiť.
Ako došlo k Tvojmu návratu do materského klubu?
Chýbal mi florbal, chýbali mi kamaráti. Ťažko som to znášal. Rozmýšľal som nad tým, že som urobil chybu. Podľahol som tlakom zvonka, s odstupom času som však zistil, že som asi nemal najlepších radcov. S materským klubom som komunikoval len písomne a konfrontačne, to nebolo šťastné riešenie. V poslednom čase som nad tým často premýšľal a začiatkom týždňa dospel k rozhodnutiu, že sa vrátim. Zavolal som športovému riaditeľovi p.Piovarčimu a dohodol si s ním stretnutie.
S akým pocitom si šiel na stretnutie?
Pravdupovediac, nevedel som, čo môžem od toho očakávať. V priebehu roka sme spolu mali jediný rozhovor, pre nás oboch skôr nepríjemný. Ale chvalabohu, tentokrát to dobre dopadlo, spadol mi kameň zo srdca. Vysvetlili sme si okolnosti môjho odchodu a dostal som od klubu druhú šancu. Následne som sa vedeniu klubu i spoluhráčom ospravedlnil a so športovým riaditeľom sme sa dohodli na podpise nového dvojročného kontraktu.
Zobral si si z vývoja udalostí za posledný rok pre seba nejaké ponaučenie?
Áno, že keď chce hráč odísť z materského klubu, nesmie sa hrať na urazeného a, obrazne povedané, „búchať dvermi“. Dnes viem, že rovnakú chybu dvakrát neurobím. Prioritou musí pre mňa byť za každých okolností férová komunikácia s klubom.
Čo si sľubuješ od svojho ďalšieho pôsobenia v 1.FBC?
V prvom rade sa veľmi teším na zápasy, aj keď som si vedomý, že miesto v základnej zostave si budem musieť vybojovať. Toto sme si vysvetlili hneď na začiatku. Chcem absolvovať všetky tréningy, kedy mi to moje zamestnanie umožní, dostať sa do bývalej formy a pomôcť klubu k dosiahnutiu dobrého výsledku. Viem, že to klubu i mojim spoluhráčom dlhujem. A časom by som sa rád vrátil aj k trénovaniu, práca s najmenšími ma naozaj bavila.
Prekvapilo Vás, že Dominik prejavil záujem vrátiť sa späť? Predsa len sa zdalo, že vlaňajší rozchod neprebehol úplne v dobrom ...
Poviem úprimne, že jeho záujem ma prekvapil. Ale dá sa povedať, že milo, veď pre mladého človeka nie je práve jednoduché ospravedlniť sa a priznať si chybu. Týmto len stúpol v mojich očiach. Verím, že všetko, o čom sme sa rozprávali, myslel úprimne.
Mali ste od začiatku jasno v tom, že budete s jeho návratom súhlasiť?
Čakal som, s čím príde. Keby prišiel „namajstrovaný“, určite by nepochodil. Presvedčil ma svojím chlapským postojom a tým, že ani na chvíľu nezaváhal nad podpisom novej zmluvy. Keby chcel u nás len „prežiť“ najbližšiu sezónu a potom odísť, neakceptovali by sme to. Páčila sa mi aj jeho argumentácia, že si už nikdy nenechá od nikoho „kecať“ do toho, kde bude hrávať.
Ste presvedčený, že družstvu môže pomôcť?
V prvom rade by som chcel podotknúť, že Dominik nie je prvý prípad, ktorý dostal od vedenia klubu druhú šancu. Väčšinou sa nám to vyplatilo a som presvedčený, že tomu tak bude aj v tomto prípade. Čo sa týka jeho výkonnosti, fyzicky je pripravený, to vieme. A bez florbalu tiež úplne nebol, že sa pripravoval v podmienkach AS Trenčín, nám bolo známe už dlhšie. Jediným problémom je, že pracuje na smeny a nebude môcť absolvovať všetky tréningy. Tak je tomu však aj u viacerých našich hráčov, to sme samozrejme povinní u všetkých akceptovať.
Keď hovoríte, že sa pripravoval v konkurenčnom AS Trenčín, na čom vlastne stroskotali jednania o jeho prestupe?
Paradoxom je, že k žiadnym nedošlo. Hráč chcel predčasne ukončiť zmluvu, k čomu my sme nemali žiadny dôvod. Žiadny záujemca o služby sa nám oficiálne neozval, nehovoriac o tom, že ako hráča pod zmluvou by sme ho nepustili zadarmo. Jediný kontakt zo strany nového klubu prišiel po roku až teraz v auguste, ponuka však bola pre nás neakceptovateľná. Za roky, čo pôsobím v klube už väčšina našich hráčov pochopila, že v prípade pracovného zaradenia alebo štúdia v inom meste sme ochotní hráča vždy uvoľniť a on má následne dvere späť do klubu vždy otvorené. V ostatných prípadoch však určite bude potrebné k uvoľneniu uhradiť výchovné alebo odstupné v súlade s predpismi SZFB. Nevychovávame hráčov preto, aby niekto zadarmo zožal plody našej práce.
Takže záverom: je pre Vás návrat Dominika Marienku dobrou správou?
Keď mladý človek príde k rozumu, je to pre mňa vždy dobrá správa. Verím, že to potvrdí svojím vystupovaním na ihrisku aj mimo neho. Pre mňa bol vždy kvalitným hráčom, navyše praváci sú vždy „nedostatkovým tovarom“. Som na neho zvedavý, jeho prístup k tréningu, vystupovanie i výkony v zápasoch budem pozorne sledovať.
Na tréningoch sa v lete prestal objavovať Matúš Kukaň. Aká je situácia okolo neho?
Matúš v júni ukončil štúdium, zamestnal sa a má veľmi veľa pracovných povinností, takže tréningy skutočne nestíha. S klubom však komunikuje a ubezpečil nás, že s florbalom nehodlá skončiť. Samozrejme, momentálna situácia nás neteší, ale plne ju rešpektujeme. Ja osobne verím, že si Matúš bude vedieť časom zariadiť si veci tak, aby sa mohol medzi nás vrátiť.