2009 
.
"
Prinášame vám rozhovor so športovým riaditeľom ŠK 1. FBC Trenčín Ivanom Piovarčim, ktorý bol uverejnený v týždenníku TRENČIANSKE NOVINY číslo 14/2016.
S čím možno prejaviť spokojnosť?
Pokiaľ sa týka A-mužstva, tretie miesto po základnej časti určite nemôžeme hodnotiť ako neúspech. Ďalším pozitívom je zapracovanie ďalších veľmi mladých hráčov do extraligového kádra. Menovať ich nebudem, aby si nemysleli, že sú v novinách a už nemusia na sebe pracovať. Naopak, svoje kvality budú musieť dokazovať stále viac. Pozitívom je určite postup juniorov do extraligy a v podstate aj výsledky všetkých mládežníckych družstiev, ktoré suverénne vyhrali svoje regionálne súťaže. Sme si však vedomí, že to nemôže byť zodpovedajúcim meradlom našej výkonnosti, tú preveria až Majstrovstvá Slovenska.
Nemá zmysel si niečo nahovárať- chceli sme medailu a nevyšlo to. A keďže úspešnosť sezóny sa meria konečným výsledkom „áčka“, musíme otvorene priznať, že sezóna úspešná nebola. Mrzí ma to najmä z toho pohľadu, že klub vytvára hráčom na slovenské pomery nadštandardné podmienky a oni mu to nie sú vždy ochotní v plnej miere vrátiť. Budeme musieť ďalej pracovať na vytváraní kolektívneho duchu v kabíne, toto tam mne osobne dosť chýbalo. Kto na tom nebude pracovať a nezačne od seba, bude mať asi smolu ...
Aká bola sezóna všeobecne?
Výkonnosť družstva bola určite menej stabilizovaná ako vlani. Treba si však uvedomiť, že družstvo bolo ešte viac omladené a aj relatívne skúsení hráči sú svojím vekom 22 – 23 rokov ešte stále veľmi mladí. Navyše sa ukázalo, že mladučkí hráči ako napr. Patrik Bičan, Marienka či Rebro mali po minulej excelentnej sezóne ešte problém s potvrdením svojej dlhodobej výkonnosti. To je však viac-menej prirodzený jav a s hráčmi podobného typu sa vždy oplatí pracovať. Aby som to zhrnul: boli sme sklamaní, ale určite nie znechutení. Ideme ďalej.
Je piate miesto sklamaním, alebo realitou?
Dá sa povedať, že neskúsenosť kádra nás už druhý raz dobehla, v play off to bolo cítiť najmä v určitých zlomových momentoch. Ale tretie miesto bolo aj napriek tomu reálne. Keby sme sa vyvarovali troch – štyroch hrubých taktických chýb v závere druhého zápasu, dovolím si tvrdiť, že by sme boli určite postúpili. Viem, že na „keby“ sa nehrá, spomínam to len preto, aby som dokumentoval, že sme mali predsa len na viac.
Mrzí vypadnutie s mestským rivalom o niečo viac ako keby sa jednalo o iného súpera?
Chlapcov možno áno, ja to beriem už profesionálnejšie. V prvom rade si treba vždy rozobrať vlastné chyby, až potom sa zaoberať súperom. Rivalitu klubov zastierať nemožno, ale keď mám hovoriť za našu stranu, nikdy nepôjdeme za hranicu férových vzťahov. Verím, že takto to chápe aj druhá strana. Súperovi chcem k postupu touto cestou ešte raz oficiálne zablahoželať.
Je to práve tým, že sme sa vybrali cestou omladenia kádra a jeho dopĺňania z vlastných zdrojov. Dôvody sú rôzne, ale objektívne. Navyše nejakí chlapci vždy odchádzajú aj na vysokoškolské štúdium, takže káder udržať pokope je obtiažne. V klube sme si však veci vysvetlili a budeme pracovať trpezlivo a systematicky. Či sa úspechy dostavia, ukáže čas. Ak však hráči budú ochotní na sebe pracovať so stopercentným zaujatím a nasadením, obavy mať nemusíme. Pokiaľ však budú chcieť svoj šport oklamať, oklamú len sami seba, ale najmä poškodia svojich kamarátov a všetkých, ktorí sa im snažia vytvárať čo najlepšie podmienky. To sú zákonitosti každého kolektívneho športu.
V tíme prebehla obmena kádra. Dostali príležitosť viacerí mladí chlapci. Naplnili klubové očakávania?
Vcelku áno, boli sme s nimi spokojní. Ak sa však oni uspokoja s tým, že už sú „extraligoví“, nebude z nich nič. Porekadlo, že pýcha predchádza pád nevymyslel žiadny hlupák a oni by si ho mali stále opakovať. Pritom šanca pre mladých hráčov je v našom klube obrovská, záleží len na nich, ako sa jej chopia. Každopádne v nastúpenom trende chceme pokračovať, chceme stavať na zdravých typoch hráčov, ochotných na sebe pracovať. K tomu sa ich snažíme viesť už od žiackeho veku.
Možno očakávať stabilizáciu kádra, alebo stále to bude o zapracovávaní mladších a mladších ročníkov aj naďalej?
Stabilizácia kádra je našou prioritou, ale nedá sa zaručiť. Hráči môžu odchádzať v podstate z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti alebo odchodu na štúdium. Samozrejme, trváme aj na dodržiavaní vnútorných pravidiel klubu najmä čo sa týka hráčskej a tréningovej morálky- ak niekto v tomto smere zlyhá alebo nebude dlhodobo napĺňať naše predstavy, určite sa s ním rozlúčime. A keďže cestou získavania hotových hráčov ísť nechceme, ďalšie omladenie sa vylúčiť nedá. Z dôvodu štúdia sú vysoko pravdepodobné odchody Mira Ďuríka a Richarda Rebra.
Napriek tomu som presvedčený, že jadro tohto kolektívu zostane pohromade a urobí všetko pre to, aby sme zúročili naše skúsenosti z posledných, aj keď nie veľmi úspešných sezón. Príprava na novú sezónu sa začne už v polovici mája a bude o dosť dlhšia a náročnejšia, ako tomu bolo doteraz. O konečný úspech sa skrátka musíme pobiť tvrdou prácou už od prvého dňa novej sezóny.
"
S čím možno prejaviť spokojnosť?
Pokiaľ sa týka A-mužstva, tretie miesto po základnej časti určite nemôžeme hodnotiť ako neúspech. Ďalším pozitívom je zapracovanie ďalších veľmi mladých hráčov do extraligového kádra. Menovať ich nebudem, aby si nemysleli, že sú v novinách a už nemusia na sebe pracovať. Naopak, svoje kvality budú musieť dokazovať stále viac. Pozitívom je určite postup juniorov do extraligy a v podstate aj výsledky všetkých mládežníckych družstiev, ktoré suverénne vyhrali svoje regionálne súťaže. Sme si však vedomí, že to nemôže byť zodpovedajúcim meradlom našej výkonnosti, tú preveria až Majstrovstvá Slovenska.
Nemá zmysel si niečo nahovárať- chceli sme medailu a nevyšlo to. A keďže úspešnosť sezóny sa meria konečným výsledkom „áčka“, musíme otvorene priznať, že sezóna úspešná nebola. Mrzí ma to najmä z toho pohľadu, že klub vytvára hráčom na slovenské pomery nadštandardné podmienky a oni mu to nie sú vždy ochotní v plnej miere vrátiť. Budeme musieť ďalej pracovať na vytváraní kolektívneho duchu v kabíne, toto tam mne osobne dosť chýbalo. Kto na tom nebude pracovať a nezačne od seba, bude mať asi smolu ...
Aká bola sezóna všeobecne?
Výkonnosť družstva bola určite menej stabilizovaná ako vlani. Treba si však uvedomiť, že družstvo bolo ešte viac omladené a aj relatívne skúsení hráči sú svojím vekom 22 – 23 rokov ešte stále veľmi mladí. Navyše sa ukázalo, že mladučkí hráči ako napr. Patrik Bičan, Marienka či Rebro mali po minulej excelentnej sezóne ešte problém s potvrdením svojej dlhodobej výkonnosti. To je však viac-menej prirodzený jav a s hráčmi podobného typu sa vždy oplatí pracovať. Aby som to zhrnul: boli sme sklamaní, ale určite nie znechutení. Ideme ďalej.
Je piate miesto sklamaním, alebo realitou?
Dá sa povedať, že neskúsenosť kádra nás už druhý raz dobehla, v play off to bolo cítiť najmä v určitých zlomových momentoch. Ale tretie miesto bolo aj napriek tomu reálne. Keby sme sa vyvarovali troch – štyroch hrubých taktických chýb v závere druhého zápasu, dovolím si tvrdiť, že by sme boli určite postúpili. Viem, že na „keby“ sa nehrá, spomínam to len preto, aby som dokumentoval, že sme mali predsa len na viac.
Mrzí vypadnutie s mestským rivalom o niečo viac ako keby sa jednalo o iného súpera?
Chlapcov možno áno, ja to beriem už profesionálnejšie. V prvom rade si treba vždy rozobrať vlastné chyby, až potom sa zaoberať súperom. Rivalitu klubov zastierať nemožno, ale keď mám hovoriť za našu stranu, nikdy nepôjdeme za hranicu férových vzťahov. Verím, že takto to chápe aj druhá strana. Súperovi chcem k postupu touto cestou ešte raz oficiálne zablahoželať.
Je to práve tým, že sme sa vybrali cestou omladenia kádra a jeho dopĺňania z vlastných zdrojov. Dôvody sú rôzne, ale objektívne. Navyše nejakí chlapci vždy odchádzajú aj na vysokoškolské štúdium, takže káder udržať pokope je obtiažne. V klube sme si však veci vysvetlili a budeme pracovať trpezlivo a systematicky. Či sa úspechy dostavia, ukáže čas. Ak však hráči budú ochotní na sebe pracovať so stopercentným zaujatím a nasadením, obavy mať nemusíme. Pokiaľ však budú chcieť svoj šport oklamať, oklamú len sami seba, ale najmä poškodia svojich kamarátov a všetkých, ktorí sa im snažia vytvárať čo najlepšie podmienky. To sú zákonitosti každého kolektívneho športu.
V tíme prebehla obmena kádra. Dostali príležitosť viacerí mladí chlapci. Naplnili klubové očakávania?
Vcelku áno, boli sme s nimi spokojní. Ak sa však oni uspokoja s tým, že už sú „extraligoví“, nebude z nich nič. Porekadlo, že pýcha predchádza pád nevymyslel žiadny hlupák a oni by si ho mali stále opakovať. Pritom šanca pre mladých hráčov je v našom klube obrovská, záleží len na nich, ako sa jej chopia. Každopádne v nastúpenom trende chceme pokračovať, chceme stavať na zdravých typoch hráčov, ochotných na sebe pracovať. K tomu sa ich snažíme viesť už od žiackeho veku.
Možno očakávať stabilizáciu kádra, alebo stále to bude o zapracovávaní mladších a mladších ročníkov aj naďalej?
Stabilizácia kádra je našou prioritou, ale nedá sa zaručiť. Hráči môžu odchádzať v podstate z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti alebo odchodu na štúdium. Samozrejme, trváme aj na dodržiavaní vnútorných pravidiel klubu najmä čo sa týka hráčskej a tréningovej morálky- ak niekto v tomto smere zlyhá alebo nebude dlhodobo napĺňať naše predstavy, určite sa s ním rozlúčime. A keďže cestou získavania hotových hráčov ísť nechceme, ďalšie omladenie sa vylúčiť nedá. Z dôvodu štúdia sú vysoko pravdepodobné odchody Mira Ďuríka a Richarda Rebra.
Napriek tomu som presvedčený, že jadro tohto kolektívu zostane pohromade a urobí všetko pre to, aby sme zúročili naše skúsenosti z posledných, aj keď nie veľmi úspešných sezón. Príprava na novú sezónu sa začne už v polovici mája a bude o dosť dlhšia a náročnejšia, ako tomu bolo doteraz. O konečný úspech sa skrátka musíme pobiť tvrdou prácou už od prvého dňa novej sezóny.
