2009 
"
SÁGA: "NEDOSIAHLI SME ÚSPECH ALE ANI SME NESKLAMALI"
Svetový šampionát mužov vo švédskom Göteborgu sa skončil. Majstrami sveta sa podľa očakávania stali domáci Švédi. Slovenská reprezentácia obsadila desiate miesto.
Ubehlo niekoľko dní, opadli emócie a je na čase s čistou hlavou zhodnotiť vystúpenie Vášho výberu na tohtoročných MS vo Švédsku.
„V skupinovej fáze majstrovstiev sveta sme postupne narazili na ľahších a ťažkých súperov. V zápase s Japonskom bola na hráčoch viditeľná nervozita z úvodu šampionátu, ktorá sa podpísala na fakte, že sme nepremieňali šance a v prvej polovici zápasu tvorili zbytočné chyby. Druhý zápas s Kóreu bol úspešný, zvládli sme ho takticky, ale taktiež psychicky, čo bolo veľmi dôležité pred zápasom s USA o prvé miesto v skupine. Američania mali v kádri naturalizovaných Švédov a Švajčiarov, preto bolo nutné očakávať ťažký zápas. Po výbornej druhej tretine a výkone brankára Kalčoka sme potvrdili našu kvalitu. V zápase o štvrťfinále proti Estónsku sme opäť nepremieňali šance a ponúkli sme Estóncom gólové príležitosti, ktoré ich skúsení hráči premenili. Následný duel proti Kanade bol opäť veľmi náročný. Predviedli sme však tímový výkon a zápas po pekných góloch rozhodli v náš prospech. V poslednom stretnutí proti Nemecku nám ušla úvodná tretina. Dokázali sme nemecký výber ešte dobehnúť avšak po zbytočnom inkasovanom góle po štandardnej situácii sme opäť prehrávali a nedokázali sme už do konca zápasu vsietiť gól do zhustenej obrany súpera.“
Bolo zaradenie juniorov dobrým ťahom?
„Po kvalifikácii na majstrovstvá sveta som sa rozhodol omladiť mužstvo. Za týmto krokom si stojím a stojím aj za chalanmi, ktorí reprezentovali Slovensko vo Švédsku. Ukázali vo viacerých momentoch, že vedia hrať pekný florbal i na medzinárodnej úrovni. To, že urobili aj nejaké chyby, je v tejto fáze prirodzené. Pre náš realizačný tím je teraz dôležité systematicky s týmto mladým mužstvom pracovať. Viacerí adepti – reprezentanti, sa pre svoje zamestnanie nemohli naplno venovať florbalu. Tak ako v každej reprezentácii, aj v našej florbalovej, muselo prísť k omladeniu tímu. Myslím si, že práve teraz bol ten správny čas, kedy sa mladí hráči správne zapracovali do seniorskej reprezentácie. Je to správna cesta. Ich výkony a vystúpenie boli spoľahlivé a adekvátne ich veku a skúsenostiam. Dokázali na ihrisku preukázať svoju florbalovú techniku, dynamiku, ale taktiež dravosť a vôľu vyhrávať. Ukázali to najmä v skupinových zápasoch. Príjemne prekvapil mladý Martin Kubovič. V ťažších zápasoch bolo viditeľné, že mladí chlapci potrebujú získavať stále viac a viac skúseností na medzinárodnom fóre, ktoré v budúcnosti pomôžu celému slovenskému florbalu.“
Prečo sa nám nedarí zdolať Estóncov? Dve prehry po sebe, kvalifikácia v Bratislave 1:6 a osemfinále v Göteborgu 2:7... Čo rozhodlo o našej prehre v najdôležitejšom súboji šampionátu?
„Je nutné priznať, že Estónci sú stále nejaký ten krok pred nami. Sú už 10-násobný účastník majstrovstiev sveta. Prvých svojich šesť účastí na MS obsadzovali pozície medzi 10. – 12. miestom. Na posledných štyroch šampionátoch obsadili v celkovom hodnotení umiestnenie od 7. do 9. miesta. Slovenský florbal zaznamenal iba svoju druhú účasť. O tom, že súčasný hrací model MS bol náročnejší a atraktívnejší nebudem hovoriť. V oboch zápasoch, či už na kvalifikácii v Bratislave alebo na majstrovstvách sveta sa ako dôležitý aspekt v hre ukázali skúsenosti estónskych hráčov. V Göteborgu mali približne 8 až 10 hráčov, ktorí hrajú v kvalitných ligách vo Švédsku, Fínsku, Nórsku, Švajčiarsku a Dánsku. Práve tie ich skúsenosti nám v oboch zápasoch chýbali. Estónci vedeli veľmi dobre meniť tempo hry. Hrali na dve lajny takmer celý zápas. Druhým veľmi dôležitým poznatkom do ďalšej práce pri reprezentácii musí byť určite množstvo chýb, ktoré sme sami vyprodukovali. Defenzívne chyby ako nedostupovanie strelcov, pomalá rozohrávka a straty lôpt v útočnom pásme posadili Estóncov na koňa. Všetkých nás musia mrzieť aj nepremenené šance počas zápasu. Keby sme v prvej časti hry premenili tri čisté tutovky, tak by bol vývoj zápasu podľa môjho názoru úplne iný. Na keby sa však nehrá. Preto sme reálne na Estóncov nemali. Oni tieto chyby neurobili a dokonale tie naše potrestali.“
Prakticky na poslednú chvíľu ste realizovali širšiu spoluprácu s juniorkou a trénerom Petrom Koutným. Ako sa Vám spolupráca osvedčila?
„Nemôžeme hovoriť o zrealizovaní spolupráce na poslednú chvíľu. S pánom trénerom Koutným sme začali spolupracovať už na začiatku tohto reprezentačného cyklu. To znamená, že už od prvého zrazu pred majstrovstvami sveta sme spolupracovali a informovali sa spoločne o tvorbe tímu v mužskej reprezentácii. Zhodli sme sa na prepojení juniorskej a seniorskej reprezentácie. Spoluprácu si pochvaľujem. Petr Koutný je človek na správnom mieste. Je to skúsený tréner, za ktorého hovoria jeho výsledky a hlavne pôsobí a vystupuje ako tímový hráč. Takýchto ľudí si veľmi vážim, pretože je dôležité, aby celý realizačný tím reprezentácie ťahal za jeden koniec a spoločne tak podporoval hráčov. Vhodne nás doplnil. Celý realizačný tím spolupracoval, komunikoval a vytváral profesionálne podmienky pre reprezentantov.“
Našlo by sa niečo, čo by ste dnes urobili inak?
„Ako sa hovorí po vojne je každý generál. Ako som už spomínal mrzia ma najmä individuálne chyby v zápasoch proti Estónsku a Nemecku. Verím, že všetci hráči, ktorí zasiahli do zápasov nechali na ihrisku všetko a vzorne reprezentovali Slovensko. Vždy sú aj rezervy, preto treba na sebe vždy pracovať. Nielen hráči získavajú skúsenosti ale aj my tréneri. Je nutné hráčom okolo kapitána Lukáša Řezaninu poďakovať za predvedené výkony, ale taktiež za vzorné správanie sa a reprezentáciu našej krajiny v dejisku šampionátu. Rovnako aj celému realizačnému tímu.“
Považujete konečné desiate miesto za úspech, alebo neúspech?
„Vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú hovoriť o neúspechu. Ja sa na to pozerám triezvo. Nedosiahli sme úspech ale ani sme nesklamali. Prebudovali sme mužstvo, čo je správna cesta. Ak by sme vyhrali s Nemeckom, mali by sme päť víťazstiev a jednu prehru. Bol by som spokojný. Lenže Nemci, ktorí na MS vo Švajčiarsku skončili na 4. mieste, využili naše zaváhanie v 1. tretine ako aj v závere zápasu. Naša pozícia je v momentálnom stave premeny tímu realitou. Omladili sme mužstvo, ktoré musí získavať skúsenosti. Je tam potenciál. Reprezentácie na pozíciách medzi 7. až 12. miestom sú veľmi vyrovnané. Vážim si víťazstva nad USA a Kanadou, ktoré vôbec neboli jednoduché. Každá výhra na majstrovstvách sveta je dôležitá a nepríde sama.“
Čo bude ďalej? Akú máme perspektívu do najbližších rokov?
„Perspektíva je dobrá. Kostra tímu je už pokope asi rok, tvorí ju približne desať hráčov, ku ktorým sa musia nájsť ďalší vhodní adepti na reprezentačný dres. Do seniorskej reprezentácie sa zapojili taktiež hráči, ktorí sú vekom stále juniori a môžeme na nich stavať v budúcnosti. Treba poznamenať, že na majstrovstvá sveta necestovali ďalší traja skúsení obrancovia z pracovných dôvodov (Ondrášik, Straka, Mateják), keďže ich zamestnávateľ nebol ochotný pustiť. Tím však aj napriek tomu pôsobil ako veľmi dobrý kolektív. Hráči, ktorí pôsobia v reprezentácii dlhšie, boli vhodne doplnení mladíkmi. Čo sa týka budúcnosti, určite potrebujeme hrávať zápasy proti krajinám, ktoré sa nachádzajú v rankingu IFF nad nami. Slovenským reprezentantom chýbajú zápasy proti krajinám na 5. až 10. pozícii rebríčka. Práve v týchto stretnutiach sa môžeme priamo porovnávať s mužstvami, ktoré sa nachádzajú na priečkach, kde podľa môjho názoru môže v budúcnosti patriť aj naša reprezentácia.“
Chceli by ste na záver ešte niečo dodať, či odkázať?
„Nezvyknem hovoriť o svojich úspechoch, ale teraz naozaj musím reagovať na názor v reportáži RTVS, že som slabý tréner. V Trenčíne som založil klub 1. FBC Trenčín, ktorý dnes patrí medzi najlepšie na Slovensku. Na svojom konte majú chlapci pod mojim vedením 4 x majstrovský titul v kategórii mužov, 4 x majstrovský titul juniorov, 1 x dorastenecké zlato, 3 x som vyhral druhú ligu mužov. Druhé a tretie miesta ani nespomínam. Ako tréner som bol aj na dvoch majstrovstvách sveta juniorov v roku 2007 ako asistent a v roku 2009 už ako hlavný tréner, kde sme obsadili na oboch šampionátoch 7. miesto. Tréneri sa nehodnotia na dobrých a zlých ale na úspešných a neúspešných. Či sa to niekomu páči alebo nie, som najúspešnejší tréner na Slovensku a preto som pred pätnástimi mesiacmi dostal dôveru od prezidenta SZFB Daniela Graneca viesť národný tím mužov.
