2009 
"Trenčín opúšťa jeho dlhoročný kapitán a opora, hráč, ktorý nosil číslo 71 a na ploche bol vždy neprehliadnuteľný, či už svojou hrou, alebo účesom. Tento rozhovor s ním je posledným v pozícii aktívneho hráča.
Zápas s Grasshopersom na Eurofloorball cupe bol tvojim posledným je to pravda?
Áno, bol to môj posledný zápas vo florbalovej kariére.
S výsledkami na EFC rozhodne nemôžeš byť spokojný...
Určite som sklamaný s výsledkami, všetci sme očakávali viac. Bohužiaľ neboli sme odhodlaní odolať domácemu tlaku a mám pocit, že aj mužstvo nemalo ideálnu pohodu. Zápasy sme si pokazili sami. V prvom zápase boli Nóri jednoznačne lepší, aj keď si myslím, že za stavu – 2:3 začali byť nervózni. Vtedy, keď sme sa mohli pokúsiť o obrat, prišli nezmyselné fauly a v podstate sme boli bez šance. V druhom zápase, ktorý rozhodoval o úspechu na turnaji sme spravili neskutočne veľa chýb. Prehrali sme ho hlavne za stavu – 3:1, kedy sme boli lepší, ale nepochopiteľné hrúbky v obrane nás stáli víťazstvo. Je to veľká škoda, pretože taká šanca najbližšie roky nemusí prísť. Bol to perfektne zorganizovaný turnaj, len škoda zlého výsledku. Ale taký je šport, život ide ďalej a ja verím, že podobné podujatie ešte Trenčín zorganizuje.
Hlavne so zápasom s ruským Pomorom chýbalo skutočne málo, ako dlho ťa bude tento zápas škrieť?
Ako som povedal. Chýbalo síce málo, ale zápas sme neprehrali v nájazdoch. Ten zápas sme mali jednoznačne vyhrať. Samozrejme, že ma to škrie, mali sme tri šance rozhodnúť nájazdy a nepodarilo sa to. Asi to tak malo byť.
Chalani aspoň tvoj posledný zápas zabojovali a Žilinu porazili 9:7, ako si videl tento zápas?
Ten zápas bol už taký komorný bez atmosféry. Chcel som posledný zápas vyhrať a rozlúčiť sa gólom. To sa mi nakoniec podarilo a som rád, že sme vyhrali na turnaji aspoň jeden zápas. Celý zápas som si uvedomoval, že je to naposledy. Bol to veľmi zvláštny pocit.
Čo hovoríš na rozlúčku, ktorú ti chalani po poslednom zápase pripravili?
Chcem im veľmi pekne poďakovať, veľmi si vážim slová a gestá, ktoré mi vyjadrili pri rozlúčke. Ale vďaka patrí všetkým, s ktorými som hral. Škoda, že som sa nemohol rozlúčiť so všetkými na ploche. Emócie u mňa hrali veľkú úlohu, predsa osem rokov je dlhá doba. Mám nádherné spomienky na halu a na množstvo zápasov v nej. Dá sa povedať, že si spomínam na všetky zápasy, ktoré som tam odohral.
Nebudú ti chýbať chalani v kabíne? Prídeš občas pozrieť do haly na zápasy?
Samozrejme, že budú. Kabína bola vždy moja druhá rodina. V kabíne sa vyhrávajú zápasy. Vystriedalo sa v nej niekoľko hráčov a generácii, a je zaujímavé koľko chalanov sa tam počas môjho pôsobenia vymenilo. Ja som sedel celý čas na jednom mieste. Niektorých som v začiatkoch trénoval ako dvanásťročných a zrazu sme bol spoluhráčmi v jednej kabíne. Určite sa budem chodiť pozerať na chalanov, držať im palce a povzbudzovať ich. Majú veľa neprajníkov a ja verím, že ukážu aj im, že sú výborné mužstvo a budú vyhrávať zápasy.
Trenčiansky tím teraz čaká prestavba a omladenie kádra, ako sa pozeráš na tento fakt?
Tento fakt som čakal, bolo to len otázkou času. Je to bežný jav vo fungujúcom klube. Mladí hráči potrebujú hrať ťažké zápasy. Chce to len trpezlivosť, poctivú prácu a výsledky sa časom dostavia. Treba postaviť na to aj ciele. V klube musí byť chuť a nemal by tam byť priestor pre tých, ktorých to nebaví resp. nechcú dať klubu viac. Ja si osobne myslím, že aj takýto omladený káder patrí na horné priečky. Treba ísť do sezóny skromne a poctivo makať.
Budeš aj naďalej pôsobiť v klube?
Áno, chcem určite pomôcť klubu, ako sa len bude dať. Mám rád tento klub a mám mu čo vracať. Budem sa venovať mládeži a uvidíme kam sa to posunie. Všetko záleží na tom, koľko času budem mať.
Budeš sa ešte venovať nejakému športu rekreačne? Zahráš si ešte niekedy aj florbal?
Uvidím čo sa stane. Ja sa cítim úplne fantasticky, telo poslúcha dokonca som kondične na tom perfektne. Teraz budem mať viac času na môj obľúbený golf a zlepšenie si handicapu. Florbal budem hrať určite, šport s hokejkou a loptičkou hrám od mojich 3 rokov. Veď bez toho by som nevydržal. Dávam dokopy partiu bývalých spoluhráčov tzv. starú gardu 1. FBC a budeme hrávať raz do týždňa. V júni chceme ísť na medzinárodný turnaj, tak musíme trénovať J.
Chcel by si niečo odkázať ďalším pokračovateľom v klube?
Chcel by som im odkázať, aby poctivo pracovali, trénovali a vážili si všetko čo pre nich niekto robí. Aby úspešne pokračovali a stavali na tom čo sa doposiaľ v klube vytvorilo. Šport je fantastický fenomén a florbal tak krásny šport, bola by škoda nevyužiť, tak dobre nastavené podmienky. Viacerí poznajú moje motto, ja som sa neho celý čas držal. Čo dáš športu, šport ti to vždy vráti. Poctivosť v športe nikdy neoklameš.
Chcem sa poďakovať všetkým, s ktorými som sa počas mojej kariéry stretol. Všetkým v klube, samozrejme najviac Mirovi Ságovi, bez neho by som florbal nikdy nehral a nespoznal toľko priateľov a výborných ľudí. Všetkým spoluhráčom s ktorými som hral, zverencom, rozhodcom, protihráčom a fanúšikom vyjadrujem veľkú vďaku za podporu a rešpekt. Ďakujem.
